• SK vlajka
  • EN vlajka
Katedra verejného zdravotníctva
Katedra sociálnej práce
Katedra laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve
Katedra ošetrovateľstva
Pracoviská

Svetový deň proti bolesti

Vedeli ste, že už od roku 2004 je 11. október svetovým dňom proti bolesti?

Podporovaný je Medzinárodnou asociáciou pre štúdium bolesti (IASP), Európskou federáciou pobočiek (IASP) a WHO. Hlavným cieľom tohto dňa je zvýšiť povedomie o bolesti, upozorniť na potrebu úľavy a poskytnúť pomoc pri rozpoznávaní symptómov. Bolesť je najčastejším príznakom mnohých ochorení orgánov, orgánových systémov a zároveň najčastejším príznakom, ktorý privedie pacienta k lekárovi. Charakterizujeme ju ako  nepríjemný pocit, ktorý môže obmedziť schopnosť človeka vykonávať bežné každodenné činnosti. Často je varovným signálom, ktorý nás upozorňuje, že s naším telom nie je niečo v poriadku. Všeobecne uznávanú definíciu bolesti vypracovala Medzinárodná asociácia pre štúdium bolesti:

"Bolesť je nepríjemný senzorický a emocionálny zážitok, ktorý je spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva."

Bolesť je riadená nervovým systémom a vyvolaná dráždením voľných nervových zakončení, ktoré sú umiestnené v slizniciach, koži, okostici, pohrudnici, pobrušnici, v zubnej dreni, mozgových obaloch a v stene niektorých veľkých ciev. Objavuje sa, keď externý podnet, napríklad dotyk horúcej panvice, prinúti receptorové nervové bunky, aby vyslali príslušný signál miechou do mozgu. Tieto receptory sú schopné cítiť teplo, chlad, svetlo, dotyk, tlak a bolesť. Bolesť môže spôsobovať ďalšie fyzické príznaky, ako sú nevoľnosť, závraty a slabosť. Upozorňuje nás, aby sme sa chránili pred ďalším poškodením. Môže však komplikovať každodenné činnosti, spomaliť schopnosť pohybu, zmeniť náš životný štýl a nepriaznivo ovplyvniť našu prácu, vzťahy a nezávislosť. Bolesť je vždy subjektívna a každý človek zažíva bolesť svojím vlastným spôsobom.

Problematika bolesti je v ošetrovateľskej praxi veľmi frekventovaná. Diagnostika bolesti je založená na komplexnom prístupe, je vždy subjektívna, nie je merateľná žiadnym laboratórnym ani iným vyšetrením. Jej súčasťou je podrobná anamnéza bolesti, kedy posudzujeme kvalitu, šírenie, intenzitu, trvanie, vývoj,  zmierňujúce, zhoršujúce faktory, predchádzajúcu liečbu, jej účinnosť, vplyv bolesti na ostatné fyzické a sociálne funkcie. Na  určenie intenzity bolesti môžeme použiť rôzne vizuálne analógové škály, ktoré využívame tiež na hodnotenie úľavy od bolesti vo vzťahu k ordinovanej liečbe (Obrázok 1) . 

Obrázok 1     Vizuálna analógová škála rozvierajúcej sa úsečky
Zdroj: Pokorná, 2013

Dôležitým kritériom posúdenia bolesti je čas trvania. Podľa dĺžky trvania rozlišujeme akútnu a chronickú bolesť.

Akútna bolesť trvá obmedzený čas (hodiny až dni), má varovnú a ochrannú funkciu, je jasne lokalizovaná, ostrá, pálčivá a rýchlo liečiteľná. Nastáva okamžite po podnete, napríklad bolesť úrazová, popáleninová, pooperačná ale aj akútne zhoršenie nádorovej bolesti. Medzi  špecifické formy akútnej bolesti radíme napríklad  migrenózne, neuralgické a ischemické bolesti. Príčinou akútnych bolestí sú úrazy, zápaly, koliky. Akútna bolesť vyvoláva komplexnú reakciu, ktorá zahŕňa konanie zabezpečujúce únik pred bolestivým podnetom, vegetatívnu reakciu sympatika a stresové metabolické reakcie. Vegetatívne reakcie sa dajú klinicky pozorovať ako tachykardia, vzostup krvného tlaku, dilatácia zorničiek, hyperventilácia, potenie. Akútnu bolesť sprevádza anxiózny stav.

 Pojmom kontinuálna bolesť označujeme bolesť chronickú, ktorá nepretržite trvá viac ako 3 až 6 mesiacov, obmedzuje fyzickú, duševnú pohodu, kedy sa pacienti často vyhýbajú stretnutiam a spoločnosti. Ide o bolesť návratnú, spojenú s kontinuálnym nociceptívnym stimulom a ovplyvňovanú psychologickými faktormi v oblasti fyzickej, psychologickej, sociálnej a duchovnej. Chronickú bolesť rozdeľujeme na nenádorovú, kde patrí bolesť neuropatická, psychogénna a dysautonómna, súvisiaca s vegetatívnymi a reflexnými zmenami, a nádorovú. Pri chronickej  bolesti  vegetatívna  reakcia  nie  je  prítomná.  Chronická  bolesť je často sprevádzaná depresívnym syndrómom. Pacienti   trpia   poruchami spánku, sú vyčerpaní, iritabilní až agresívni. Niekedy môže bolesť zmeniť mechanizmy prenosu bolesti v nervovom systéme natoľko, že signály bolesti pretrvávajú v nervovom systéme týždne, mesiace až roky, často i po  zahojení  alebo  odstránení  zdroja bolesti. Po chirurgickom odstránení ktorejkoľvek končatiny alebo inej časti tela môže pacient okamžite alebo v priebehu roka pociťovať fantómovú bolesť. Ide o fenomén, ktorého incidencia je častejšia u pacientov po amputácii končatiny vo vyššom veku, ktorí mali dlho pred amputáciou nekontrolovateľnú bolesť, ako po amputácii prsníka u žien.

Bolesť trvajúcu dlhšie ako 3 mesiace, spojenú so závažnými psycho - sociálnymi súvislosťami (úzkosť, depresia, osamelosť, konflikty), označujeme ako syndróm chronickej bolesti. Výskumy potvrdzujú, že psychosociálne faktory napríklad utrpenie z osamelosti súvisia s aktiváciou rovnakých oblastí kôry ako bolestivá stimulácia, a teda môžu byť príčinou  udržovania a prežívania bolesti, ale môžu byť aj dôsledkom chronickej bolesti predtým bezproblémového jedinca.

Bolesť vždy predstavuje pre pacienta veľkú záťaž, preto cieľom liečby je jej zmiernenie alebo úplné odstránenie. Liečba bolesti v súčasnosti vychádza z anatomických, fyziologických a patofyziologických vedomostí, ktoré umožnili postupné rozšírenie a presnosť terapie bolestí za predpokladu, že venujeme pozornosť cirkulácii, respiračnému a centrálnemu nervovému systému. Najrozšírenejší spôsob liečenia je farmakoterapia bežnými analgetikami - antipyretiká, antiflogistiká, opioidné analgetiká, analgetické spazmolytiká a adjuvantné lieky, ktoré  potenciujú analgetický účinok analgetík, napríklad antidepresíva, kortikosteroidy, neuroleptiká, antiepileptiká a antihistaminiká. Z nefarmakologických liečebných postupov môžeme spomenúť napríklad aplikáciu tepla, chladu, masáží, metódy gymnastické, psychologické a akupunktúru. Invazívny chirurgický zákrok je vyhradený len pre vybranú skupinu pacientov, u ktorých sú ostatné liečebné postupy neúčinné.

Nekontrolovaná bolesť spomaľuje hojenie, prispieva k rozvoju komplikácií a spôsobuje utrpenie pacienta. Zmierňovanie bolesti je považované za etickú prioritu lekárskej a sesterskej profesie. Najdôležitejšie je systematicky zvyšovať povedomie o podstate bolestí, ich mechanizme, možnostiach liečby a preventívnych opatreniach.  

 

Za kolektív Katedry ošetrovateľstva  Alena Dziacka