Zdravý organizmus si prítomnosť parazita ani nemusí všimnúť
Skoro 50 rokov pracuje v parazitológii a počas jeho doterajšej bohatej vedeckej a výskumnej práce na Slovensku ako prvý diagnostikoval viaceré parazitické infekcie dovlečené zo zahraničia. Vlani s kolektívom autorov vydal prvý Atlas parazitov človeka. Profesor František Ondriska minulý rok tiež oslávil okrúhle životné jubileum: "Napriek jeho pozoruhodným úspechom vo vedeckej oblasti je nesebecký, skromný a ochotný pomôcť mladším kolegom a študentom. Jeho odhodlanie, pracovitosť a ľudský prístup sú inšpiráciou pre nás všetkých." V roku 2021 si prevzal z rúk rektora prof. Reného Bílika Cenu Antona Hajduka za vynikajúce výsledky v tvorivej činnosti.
Parazitizmus je spoločný pre huby, vírusy aj baktérie
Špecializujete sa na parazity. Ešte zo školy vieme, že sú to cudzopasné organizmy. Ako si ich predstaviť?
Na túto otázku je trocha zložitejšia odpoveď, pretože pod pojmom „parazit“ sa zvyknú radiť všeobecne aj vírusy, baktérie a huby. Z taxonomického hľadiska nie je toto pomenovanie správne, taxonomicky pod parazitom rozumieme jednobunkové organizmy – prvoky, mnohobunkové organizmy zaradené ako helminty a tiež parazitické článkonožce. Teda základnou predstavou jednobunkovcov – prvokov je rôzna morfologická modifikácia bunky, najjednoduchšie ak obsahujú orgány pohybu bičíky, tak bičíkovce, ak sa pohybujú prelievaním sa vnútornej substancie bunky – cytoplazmy, tak ich nazývame meňavky (améby).
Prvoky sa morfologicky i funkčne vyskytujú v dvoch základných formách – vegetatívnej, tzv. trofozoit a forme cysty, ktorá zabezpečí prežitie prvoka vo vonkajšom prostredí. Rôzne skupiny prvokov majú odlišnú reprodukciu, líšia sa v životných cykloch, patologickom pôsobení na organizmus hostiteľa a pod. Taktiež helminty (ľudovo červy) sú rôznorodá skupina mnohobunkových organizmov, delíme ich podľa tvaru na ploché helminty, pod ktoré radíme motolice a pásomnice a oblé helminty – hlístovce. A tu si, myslím, netreba veľa ďalej napovedať, každý si nejakého helminta vie prestaviť.
Aký je potom rozdiel medzi parazitom, vírusom a baktériou?
Rozdiely medzi týmito taxonomickými jednotkami sú v morfológii, veľkosti, spôsobe reprodukcie, životných cykloch a pod. Parazity sú tzv. eukaryotické organizmy, bunka obsahujú jadro a bunkové organely (mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho komplex, organely pohybu a i.). Helminty už obsahujú rôzne orgány a systémy tráviace, reprodukčné, vylučovacie, nervové.
Vírusy nie sú bunkové organizmy, sú to nukleoproteínové častice, pozostávajú z nukleovej kyseliny a bielkovín. Baktérie sú jednobunkové tzv. prokaryotické organizmy, bunka je chránená peptidoglykanovou bunkovou stenou, bunkový obsah je tvorený cytoplazmou a jadrom, ktoré obsahuje bakteriálny chromozóm obsahujúci deoxyribonukleovú kyselinu (DNA) bez jadrovej membrány. Spoločné majú tieto skupiny parazitizmus, k svojmu životu potrebujú hostiteľskú bunku alebo organizmus.
Parazity dokážu prežiť aj bez hostiteľa
Parazit sa snaží prežiť. Platí, že nechce usmrtiť svojho hostiteľa, ale čo najdlhšie na ňom parazitovať?
V podstate áno, parazit potrebuje hostiteľa na realizáciu svojho života. Platí to predovšetkým pre vegetatívne štádiá (trofozoity alebo tachyzoity) prvokov a dospelé jedince helmintov, ktoré mimo organizmus hostiteľa neprežijú. Parazity si však dokážu zabezpečiť svoju existenciu aj mimo organizmus hostiteľa vytváraním odolných štádií, u prvokov veľmi odolných cýst a oocýst, ktoré prežívajú mimo organizmus hostiteľa rôzne dlhú dobu. Toto sú zároveň aj infekčné formy prvokov, ktorými sa človek môže rôznymi spôsobmi infikovať. Podobný cyklus funguje aj u helmintov, ktoré až na malé výnimky produkujú vajíčka, pomocou ktorých prežívajú vo vonkajšom prostredí rôzne dlhú dobu.
Parazitizmus je určitá forma vzťahu medzi parazitom a hostiteľom. Pri zdravom človeku bez poruchy imunity niektoré druhy parazitov takýto organizmus znáša lepšie, dokonca nemusí ich prítomnosť, až na niektoré výnimky, ani pociťovať. Pochopiteľne to neplatí vždy, parazity spôsobujúce maláriu, alebo meňavky napádajúci centrálny nervový systém nezriedka usmrtia aj zdravého človeka. Svojim spôsobom majú parazity "smolu" u osobách s poruchami imunity (HIV pozitívni, AIDS, onkologickí pacienti, pacienti po transplantáciách), ktorým môžu predovšetkým tzv. oportúnne parazity spôsobiť vážne zdravotné problémy, dokonca ich aj usmrtiť. A to môže byť koniec aj pre parazita. Samozrejme je to oveľa zložitejšia otázka a chovanie parazitov sa líši druh od druhu, od ich patogenity, teda schopnosti napadnúť hostiteľa a vyvolať ochorenie.
Platí to aj pre vírusy: chcú sa replikovať a ďalej prežívať alebo je ich cieľom zničiť nakazeného?
Vírusy sú vnútrobunkové parazity, vnútri buniek sú schopné sa prinútiť hostiteľskú bunku ku svojej reprodukcii. K rôznym vírusovým infekciám sa dostávame častejšie a taktiež záleží vo veľkej miere na druhu vírusu a imunitnej dispozícii hostiteľa ako bude prebiehať vírusová infekcia a ako skončí. V porovnaní s parazitmi, o ktorých sa ešte môžeme stretnúť aj v zdravotníckom prostredí s tvrdením, že na parazity sa neumiera (samozrejme, nie je pravdivé), u vírusov je ich letalita zrejmá. Máme všetci v čerstvej pamäti covidovú infekciu s veľkým počtom obetí aj u nás. Je to dané predovšetkým aj komplikovanejšou liečbou vírusových infekcií, na ktoré v mnoho prípadoch nemáme účinný liek. Takže, áno, vírusy sa „chcú“ replikovať, veľmi často spôsobia smrť hostiteľa, aj keď to nemusí byť vždy ich cieľom.
Atlas parazitov človeka: 70 prvokov, 240 červov
Aké parazity žijú v nás?
Uvádza sa, že v človeku parazituje vyše 70 druhov prvokov a asi 240 druhov helmintov.
Všetky parazity nie je možné na tomto mieste vymenovať, obmedzím sa na najčastejšie sa u nás vyskytujúce. Najviac ľudí u nás je infikovaných prvokom Toxoplasma gondii, podľa našich štúdií je to asi polovica populácie. Z helmintov je to mrľa ľudská a z tkanivových helmintov larválne štádium škrkavky psej alebo mačacej spôsobujúce tzv. larválnu toxokarózu. Na východnom Slovensku hlavne u marginalizovanej populácie nachádzame väčšiu premorenosť parazitmi, inak výskyt črevných parazitov má klesajúci trend.
Na druhej strane, v ostatných asi dvadsať rokov vplyvom globálnych zmien evidujeme u nás nové parazitózy, ako je dirofilarióza spôsobená tenkým dlhým helmintom Dirofilaria, ktorého larválne štádium prenášajú komáre. Prvýkrát bola na Slovensku u človeka diagnostikovaná v roku 2007. Po Nežnej revolúcii po likvidácii hraničných plotov k nám líška hrdzavá priniesla z alpských oblastí tzv. líščiu pásomnicu (Echinococcus multilocularis). Za krátku dobu sa rozšírila po celom Slovensku a od prvej diagnostiky u človeka roku 2000 evidujeme vyše 100 prípadov alveokokózy spôsobujúcej závažné ochorenia človeka.
Z vonkajších alebo tzv. ekto-parazitov sa najčastejšie vyskytujú parazitické článkonožce. Z nich je najznámejšia a stále sa často vyskytujúca voš hlavová, potom zákožka svrabová, menej často voš lonová. Občas sa v laboratóriu stretávame s donesenými larvami múch – mäsiarok, ktoré žijú v ranách a nekrotickom tkanive pacientov.
Patria parazity k človeku? Naučili sme sa spolu žiť?
Parazity sprevádzajú človeka od jeho počiatku. Ako som spomenul, parazitizmus je forma symbiózy parazita s človekom ako hostiteľom. Toto spolužitie má niekoľko podôb, napríklad komenzálna forma spolužitia predstavuje vzťah medzi parazitom a hostiteľom, v ktorom parazit hostiteľa využíva vo svoj prospech – hostiteľ mu poskytuje životné prostredie, živiny a pod., ale hostiteľovi týmto nejako neškodí.Študentom uvádzam príklad komenzálneho spolužitia parazitického prvoka Entamoeba coli v zažívacom systéme človeka, ktorý však jeho prítomnosť nijako nepociťuje. Čiže takáto forma cudzopasníctva pre žitie človeka je prijateľná.
Keby sme vychádzali z definície „pravého“ parazita a parazitizmu, potom v tomto vzťahu jeden zo spolužijúcich organizmov – parazit – svojho hostiteľa využíva na jeho tele alebo vnútri tela po celú dobu života alebo iba istú časť, pričom negatívne ovplyvňuje jeho fyziologické funkcie, brzdí jeho vývin, škodí mu a môže zapríčiniť až jeho smrť.
Ale aj parazitizmus má vzhľadom na spolužitie s hostiteľom niekoľko podôb. Či bude hostiteľovi škodiť a spôsobovať mu ujmu na zdraví záleží od druhu parazita, jeho patogenity, infekčnej dávky – koľko parazitov máme v sebe. Veľmi dôležitým faktorom ovplyvnenia činnosti parazita je schopnosť hostiteľa brániť sa prítomnosti a patogénnemu vplyvu parazita, teda od stavu našej imunity. Takže či sme sa naučili spolu s parazitmi žiť, si môže dať odpoveď každý z nás. Pokiaľ o nich nevieme a neškodia nám, tak spolužitie existuje. Ale keď dôjde k situácii, že príde pacient k lekárovi alebo do laboratória a prinesie škrkavku alebo fragment pásomnice a nevedeli o ich prítomnosti, zachváti ich až panická hrôza.
Možno ešte jeden príklad: vedeli by sme za bežných podmienok zvyknúť si na mrle alebo vši? Asi ťažko. Na druhej strane niektoré vedecké tímy sa zaoberajú pozitívnym pôsobením parazitov na ľudský organizmus, dokonca sa robia pokusy s ich využitím pri liečbe niektorých vážnych ochorení, napríklad na liečbu ulceróznej kolitídy, resp. Crohnovej choroby. Využíva sa na to parazitický helmint Trichuris suis (teknohlavec prasací) a ako uvádzajú, s 50 % úspešnosťou liečby.
Netreba parazity len zničiť
Malo by byť naším cieľom úplne vyhubiť parazity, eradikovať ich?
Paušálne je to nedosiahnuteľné a ani účelné. Avšak v oblastiach, kde sú parazity príčinou vážnych chorôb až smrti, je eliminácia parazitov a tiež ich prenášačov za účelom zníženia chorobnosti a úmrtnosti potrebná. Príkladov eradikácie parazitov je veľa: v minulosti bola dosiahnutá cielená lokálna eliminácia hydatitózy-echinokokózy v ostrovných populáciách na Islande, Cypre a Novom Zélande alebo spavá choroba na ostrove Svätého Tomáša a Princovom ostrove. V Číne, na Srí Lanke a v Kórejskej republike eradikovali filariózu, v Amerike a niektorých oblastiach západnej Afriky filariózu. Pri inej závažnej helmintóze – drakunkulóze – bola cieľom globálna eradikácia, to znamená trvalé zníženie výskytu na nulu na celom svete. V súčasnosti je drakunkulóza endemická iba v piatich krajinách Afriky, prenos bol eliminovaný z Ázie.
Ale nemusíme chodiť ďaleko, na Slovensku sme eradikovali maláriu, ktorá sa u nás v oblastiach južného a východného Slovenska vyskytovala od prvej svetovej vojny a k eradikácii došlo v roku 1963, keď bola Československá republika vyhlásená Svetovou zdravotníckou organizáciou za bezmalarickú oblasť.
Ako sa bojuje s infekciami od parazitov?
Odstránenie parazitárnych infekcií, resp. ich výrazná redukcia je pod gesciou Svetovej zdravotníckej organizácie. Uskutočňuje sa to súborom rôznych opatrení, zameraných na zníženie výskytu mnohých parazitických infekcií, v konečnom dôsledku znížením chorobnosti a úmrtnosti na tieto choroby. Súčasťou opatrení sú preventívne opatrenia obsahujúce zlepšené metódy kontroly vektorov a prenosu, potom na širšiu dostupnosť existujúcich liečebných postupov, lepšiu zdravotnú výchovu, zlepšenú kvalitu vody a sanitačných opatrení, lepšie znalosti o interakciách parazitov a vektorov a i. Aj na Slovensku máme napríklad zavedený program prevencie toxoplazmózy u rizikových skupín osôb ako sú tehotné ženy, osoby s deficitmi imunity (pacienti v transplantačnom programe, AIDS, HIV-pozitívni, onkologickí pacienti), u ktorých je zo zákona povinný preventívny sérologický monitoring. Pravideľne vyhodnocujem efektívnosť programu a jeho úspešnosť môžem dokumentovať minimálne sto prípadov zachránených tehotenstiev a detí včasným odhalením primárnej toxoplazmózy s následnou úspešnou liečbou. Podobne prevencia toxoplazmózy úspešne funguje u pacientov v transplantačnom programe. Keby program prevencie nebol aplikovaný, neodhalenie toxoplazmovej infekcie bez následnej liečby by vážne ohrozilo ich život.
Sú krajiny či regióny, kde je výskyt parazitov vyšší?
Áno, najväčšia koncentrácia parazitov je teplých, ľudnatých oblastiach s nízkou úrovňou hygieny a sociálno-ekonomickým stavom. Sú to oblasti trópov a subtrópov. Ale aby sme nechodili ďaleko, aj v našich podmienkach nachádzame najvyšší výskyt parazitov u obyvateľov s vysokou akumuláciou a nízkou úrovňou hygieny v osadách na východnom Slovensku.
Najnebezpečnejšia je malária
Ktorý parazit je najnebezpečnejší pre človeka?
Jednoznačne sa nedá označiť niektorého z parazitov za najnebezpečnejšieho. Často sa uvádza trojica parazitóz, ktoré sa vyskytujú najčastejšie, čo sa týka výskytu a počtu úmrtí. Na prvom mieste je to malária až s tromi miliónmi úmrtí za rok, druhé najčastejšie ochorenie sa uvádza schistozomóza, ktorá ohrozuje až 700 miliónov osôb a dvestotisíc postihnutých ročne zomrie. Tretím ochorením je amebóza spôsobená parazitickým prvokom Entamoeba histolytica a 50 miliónmi chorých a až 100-tisícami úmrtí za rok. Našťastie sa tieto ochorenia vyskytujú mimo našej krajiny.
Medzi parazity sa radia aj huby. Všetky alebo len niektoré druhy?
Už som spomenul vyššie, taxonomicky huby medzi parazity nepatria, termín sa v podstate uvádza v súvislosti s ich biológiou a spôsobom výživy a tú majú s parazitmi podobnú. Tzv. parazitické huby sa môžu vyvíjať na úkor svojich hostiteľov a môžu byť príčinou rôznych chorôb až smrteľných. Mykotické infekcie sa delia podľa tkanív, ktoré jednotliví pôvodcovia kolonizujú na: povrchové (kožné), podkožné a systémové. Medzi pôvodcov kožných infekcií patria napríklad zástupcovia rodu Trichophyton, vyvolávajúci mykózy prstov, vlasov, Epidermophyton infekciu nechtov, Candida spôsobujúca kandidózy kože ale aj systémové mykózy. Z podkožných mykóz je rozšírená sporotrichóza, systémové mykózy tvorí početná skupina kandidóz, aspergilóz, kryptokokóz, histoplazmóz. Mikromycéty môžeme charakterizovať ako oportúnne patogény, ktoré svoj choroboplodný potenciál uplatňujú, podobne ako parazity, u osôb s poruchami imunity, po imunosupresívnej liečbe, po liekoch so širokým spektrom účinku po invazívnych diagnostických a liečebných postupoch. Teda jednotlivé druhy parazitických húb sa môžu uplatňovať ako patogény.
Nechceme prezrádzať dej, ale v najnovšom príbehu vyšetrovateľa Harryho Holeho píše nórsky spisovateľ Jo Nesbo v Krvavom mesiaci o vyšľachtení parazita, pomocou ktorého vrah láka svoje obete. Tie získajú jeho parazita v nápoji. Je niečo takéto možné – vyrobiť a zneužiť parazita?
Nepoznám túto knihu, ale vyrobiť parazita, aj keď je dnes možné všeličo, si predstaviť veľmi neviem. Ale vírusy, baktérie, huby aj parazity je možné zneužiť ako biologickú zbraň. U parazitov človeka je to limitované napríklad morfológiou parazita, zložitými životnými cyklami, ale v prírode existuje veľa príkladov inváznych druhov, ktoré sú schopné prenášať patogény alebo parazity, ktoré sú neškodné pre invázneho hostiteľa, ale smrteľné pre pôvodné druhy.
Uviedol by som jeden zaujímavý príklad, ktorým je výskyt inváznej lienky rôznofarebnej (Harmonia axyridis), ktorá je pôvodom zo strednej a východnej Ázie, ale bola zavlečená do Severnej Ameriky a Európy ako prostriedok na biologickú kontrolu proti voškám a hmyzu. Táto lienka sa šíri po celom svete, nachádzame ju aj na Slovensku a stala sa príkladom tzv. inváznej biológie, pretože dokáže úspešne poraziť pôvodné druhy lienok v nových biotopoch. Nedávno sa ukázalo, že je nosičom mikrosporídií, čo sú obligátne parazity dnes radené do ríše húb, ktoré prenikajú do eukaryotických buniek, v ktorých sú schopné replikácie. Mikrosporídie izolované z týchto lienok potom zabíjajú pôvodné druhy lienok, ako je užitočná lienka sedembodková Coccinella septempunctata. Na druhej strane sa robia štúdie na genetické upravovanie parazitov napríklad krvných motolíc – schistozóm, ktoré vylučujú substancie, ktoré pôsobia proti bioteroristickým činiteľom, a tak chránia subjekt infikovaný parazitmi pred chemickými a biologickými činidlami bezpečným a dobre tolerovaným spôsobom. Použité by to malo byť na ochranu vojakov pred chemickými a biologickými hrozbami.
Nová monografia Atlas parazitov človeka: Takmer polstoročné skúsenosti
Ste jedným z autorov Atlasu parazitov človeka. Čo vás priviedlo k napísaniu tejto monografie?
V diagnostike parazitóz pracujem 48 rokov, za túto dobu som nazberal veľké množstvo skúseností i fotodokumentačného materiálu jednotlivých parazitov. Myšlienka poskytnúť tento materiál odbornej zdravotníckej a možno aj laickej verejnosti vo mne driemala niekoľko rokov a asi posledné 3 – 4 roky nadobudla konkrétnu predstavu. Túto predstavu som uskutočnil cez projekt KEGA, ktorý som napísal a cielene zameral na napísanie Atlasu parazitov človeka a vytvorenie zbierky parazitov. Projekt úspešne prešiel a oba ciele boli zrealizované, samozrejme za účasti spoluautorov. .
Kto by si mal Atlas prečítať?
Asi najlepšie vystihujú odpoveď na vašu otázku posudky recenzentov, ktorí monografiu pochopili tak, ako to bol aj môj zámer:
„Ocenia ju v prvom rade laboratórni diagnostici, ktorým bude vítanou pomôckou pri diagnostike, predovšetkým pri hodnotení autentických mikroskopických preparátov klinických vzoriek. Kvalitné zábery jednotlivých štádií, cýst, vajíčok a trofozoitov parazitov môžu prispieť k správnej diagnostike pôvodcu predpokladanej parazitózy.
Atlas sa môže stať vhodnou pomôckou i pre lekárov – infektológov, ale aj lekárov ostatných medicínskych odborov, ktorí sa v súčasnej dobe následkom rozvoja turistiky, cestovania, ako i migrácie utečencov, môžu čoraz častejšie stretnúť s importovanými parazitárnymi ochoreniami.
V neposlednom rade, vzhľadom na stručnosť a prehľadnosť aktuálnych poznatkov z lekárskej parazitológie určite po nej siahnu i študenti medicínskych odborov“.
V Atlase upozorňujete aj na riziko dovlečenia parazitóz z trópov a subtrópov. Aké veľké je toto riziko?
V dobe globálnych zmien, do ktorých môžeme radiť aj cestovanie do rizikových oblastí výskytu parazitov, som aj v mojej praxi diagnostikoval s kolegami šesť prípadov leishmaniózy – kožných foriem a jednu orgánovú formu. Kožné formy si pacienti priniesli z krajín Južnej Ameriky (Equador, Chile a i.), orgánovú formu si dvaja pacienti priniesli z Chorvátska. Všetci pacienti boli úspešne vyliečení. Nepamätám si presne, koľko preparátov na maláriu mi prešlo rukami, ale pamätám si na dva prípady úmrtí, u ktorých som maláriu diagnostikoval. Išlo o dvoch mladých ľudí, ktorí sa infikovali v Afrike. Pamätám si taktiež na dva prípady amébovej meningitídy, išlo o cudzincov, ktorí prišli na Slovensko a asi pred štyrmi rokmi som diagnostikoval s kolegami, žiaľ už postmortálne, amébovú infekciu u našej občianky, ktorá sa infikovala na dovolenke v Indii. Taktiež sme diagnostikovali schistozomózu po návrate našich študentov z Afriky a nepíšem o množstvách diagnostikovaných importovaných črevných parazitóz. Takže riziko spojené s cestovaním hrozí, najmä ak cestovatelia opomenú preventívne opatrenia.
Vždy som chcel byť pripravený
Máte za sebou množstvo práce v oblasti parazitológie na Slovensku. Čo považujete za svoj najvýznamnejší prínos?
Možno to vyznie ako samochvála, ale aj u mňa platilo že náhoda praje pripraveným a o pripravenosť som sa vždy snažil. Ešte keď som pôsobil na prvom pracovisku na Myjave (patrilo pod Okresnú hygienickú stanicu v Senici, neskôr pod Nemocnicu s poliklinikou na Myjave), kde som viedol oddelenie parazitológie, využil som každú príležitosť na poznanie a štúdium vedomostí o parazitoch absolvovaním nespočetného množstva návštev, kurzov, odborných stáží na špičkových pracoviskách humánnej parazitológie, ktoré boli najmä v Českej republike. Tak som získal široký prehľad o parazitoch, diagnostických metódach, ktoré som potom aplikoval na domácom pracovisku.
Postupne sa myjavská parazitológia stala centrom diagnostickej lekárskej parazitológie na Slovensku, čo sa okrem iného prejavilo aj tým, že asi 70 % vzoriek z celého Slovenska sa vyšetrovalo na mojom pracovisku. Prvým významným nálezom bol nesporne u človeka prvý záchyt motolice pečeňovej (Dicrocoelium dendriticum) v ČSSR. Neskoršie diagnostické úspechy som dosiahol už na pracoviskách HPL, s.r.o. a v Medirexe, a.s., v Bratislave, kde pôsobím na skrátený úväzok doteraz.
V diagnostickej činnosti to bolo niekoľko ďalších diagnostických priorít. Prvýkrát som diagnostikoval meňavku Acanthamoeba spp. ako pôvodcu vážneho ochorenia oka – akantamébovej keratitídy v SR a taktiež prvýkrát som diagnostikoval kokcídiu Cryptosporidium hominis ako pôvodcu humánnej kryptosporidiózy na území Slovenska. Osobitnú pozornosť som venoval diagnostike toxoplazmózy, ktorá vyústila vo vypracovanie a napísanie odborného usmernenia pre diagnostiku toxoplazmózy, ktoré ministerstvo zdravotníctva v októbri 2006 vydalo ako záväzný dokument pre diagnostiku toxoplazmózy na Slovensku, vrátane programu prevencie toxoplazmózy v tehotenstve a u iných rizikových skupín.
Nie sú to len laboranti. Našich absolventov chceme preradiť do kategórie, kam právom patria
Pôsobíte na Trnavskej univerzite. Čo sa študent dozvie o parazitoch, keď študuje laboratórne vyšetrovacie metódy?
Naši študenti sa oboznámia s parazitológiou všeobecne, potom získajú základné vedomosti z klinickej parazitológie a podrobne sa oboznámia s vyšetrovacími metódami v parazitológii. Okrem toho dostávajú informácie z „prvej ruky“, o novinkách, s ktorými sa stretávam v diagnostickej činnosti. Myslím, že o parazitológiu majú študenti záujem, o čom svedčí za pomerne krátku dobu môjho pôsobenia na Trnavskej univerzite vedenie a úspešná obhajoba jednej doktorandskej práce, 13 diplomových prác a 25 bakalárskych prác.
V čase podávania prihlášok na vysoké školy je namieste otázka, či by to mali uchádzači skúsiť aj s Trnavskou univerzitou, konkrétne s fakultou zdravotníctva a sociálnej práce. Stojíme za pokus?
Samozrejme, vyučoval som dlhé roky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde doposiaľ vyučujem frekventantov postgraduálneho štúdia a z môjho pohľadu kvalita výuky a nároky na vedomosti študentov v ničom na Trnavskej univerzite nezaostávajú. Univerzita vychováva kvalitných absolventov bakalárskeho i magisterského štúdia ktorí nachádzajú uplatnenie v praxi. Len ma veľmi mrzí, že absolventi nášho magisterského štúdia sú v rezorte zdravotníctva diskriminačne zaradení do kategórie „zdravotnícky laborant“. V súčasnosti robíme všetko preto, aby sa táto nespravodlivosť odstránila a naši absolventi boli zaradení v rezorte do kategórie, do ktorej právom patria.
Kto je prof. RNDr. František Ondriska, PhD.
Pôsobí ako pedagóg na katedre laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve FZSP TRUNI a ako mikrobiológ, laboratórny diagnostik na oddelení parazitológie v spoločnosti Medirex, a.s., člen MedirexGroup. Vyučuje predmety mikrobiológa, parazitológia, vyšetrovacie metódy v mikrobiológii a parazitológii.
Zameriava sa na diagnostiku parazitárnych nákaz a vyšetrovacie metódy v klinickej parazitológii. Je čestným členom Slovenskej parazitologickej spoločnosti pri SAV a taktiež čestným členom Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie pri Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Prof. RNDr. František Ondriska, PhD. je autorom a spoluautorom viac ako 250 prednášok odprezentovaných doma i v zahraničí, viac ako 270 odborných publikácii publikovaných v domácich ale aj v zahraničných vedeckých časopisoch.
Jeho významný prínos pre vedeckú komunitu bol ocenený viacerými medailami. Je nositeľom Prowázkovej medaily (2000), Hovorkovej medaily (2002), striebornej medaily SLS (2012), zlatej medaily SLS (2017), trojnásobný nositeľ ceny Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie SLS za najlepšiu publikáciu roka (2001, 2013, 2015), ceny časopisu Onkológia za najlepšiu pôvodnú prácu/kazuistiku (2018), ceny Literárneho fondu za publikáciu Lekárska mikrobiológia ako spoluautor (2021) a Ceny Antona Hajduka za vynikajúce výsledky v tvorivej činnosti (2021).
