Katedra verejného zdravotníctva
Katedra sociálnej práce
Katedra laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve
Katedra ošetrovateľstva
Pracoviská

ZÁZRAK NA ROVNÍKU

Kitonga zvláčal domov všetko, čo bolo jedlé. A bolo úplne jedno, či to našiel na zemi, dostal alebo vyžobral. Išlo o jediné, nakŕmiť rodinu, čo v chatrných podmienkach afrického buša nie je jednoduché. Lenže – Kitonga mal len 7 rokov a zodpovednosť za 6-mesačnú sestričku, 3-ročného bračeka a nehybnú matku Margaret. Tá pred jeho očami, ležiac v pelechu na hlinenej dlážke v chatrči umierala.

Príbuzní už mali podelené, kto si po jej smrti vezme ktoré dieťa vrátane polroč- ného dievčatka, ktoré sa váľalo na zemi pri mame, pričom si do úst vkladalo odhodené odpadky zo zeme. Už sa čakalo len na to, kedy Margaret naposledy vydýchne. No a v tej chvíli sa v rozpadnutom príbytku v kenskej usadlosti Matuga objavila Slovenka Zuzana Kráľová so svojím kolegom Matúšom Németom. Ako hovorí, bola to úplná náhoda. Vtedy pracovala na pobreží Kene na projekte Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity so zameraním na výživu. „Tam sme sa dopočuli o 32-roč- nej Margaret z kmeňa Kamba. Z jej príbehu až mrazilo. No bolo to nič oproti realite. Hlinená chatrč, deravá strecha,  zápach, na zemi starý matrac s kopou handier a na ňom matka troch detí,“ spomína vedúca špecifického pracoviska v Keni v regióne Kwale Zuzana Kráľová.

Dodnes si pamätá ten strašný obraz, pod ktorým akoby bežali titulky s  faktami o  Margaret – imobilná pre problémy s  chrbticou, infikovaná vírusom HIV, manžel ju opustil... „V tomto beznádejnom prostredí pobehoval Kitonga, ktorý namiesto toho, aby sedel v školskej lavici, tak nosil drevo, varil, pral v rukách oblečenie a vláčil vo vedrách vodu z  ďalekej studne,“ opisuje Zuzana, ktorú spolu s Matúšom zúfalstvo tohto príbehu okam- žite nakoplo konať. Naštartovali svoju malú veľkú súkromnú akciu. Zorganizovali pomoc z  charitatívneho projektu, z vlastnej peňaženky rodine kupovali jedlo, od miestnych podnikateľov zohnali peniaze na prevoz Margaret do nemocnice, zabezpečili jej vyšetrenie, diagnostiku a  liečbu. Zabezpečili všetko, čo je tam pre nemajetného človeka nedostupné. Za všetko sa totiž platí. Nemáš peniaze, zomrieš. Lenže Margaret nezomrela. Postavili ju na nohy a žije. „Do východnej rovníkovej Afriky – do oblasti neďaleko Mombasy, keďže nám tam bežia fakultné projekty, raz ročne vycestujem.

Po tom, ako Margaret bola z najhoršieho vonku, sme odleteli domov. Po roku som sa tam vrátila a mala som slzy v očiach, keď spolu s deťmi táto mladá žena prišla za mnou po svojich. Krátko nato sa odsťahovala z tej hroznej chatrče, kde sme ju na- šli polomŕtvu, prenajala si domček v inej dedine a oboch synov poslala do školy. Živí sa tým, že pracuje na roliach a  okrem toho má svoj malý biznis – pečie placky chapati. Neskôr som sa dopočula, že sa opäť vydala za dobrého muža a má ďalšie dieťa,“ usmieva sa Zuzana, ktorá verí, že sa na pobreží Indického oceánu s Margaret opäť raz stretne.