Skočiť na hlavný obsah
Admin FZSP
20.04.2016

Aktívni v starobe? U nás máte problém

„Čo už ja? Ja som už starý.“ Takéto konštatovanie na Slovensku často vyslovujú ľudia, ktorí majú po päťdesiatke. Majú pocit, že sa už všetko končí. Cítia sa skrátka - veľmi staro.  A pritom ich rovesníci, žijúci v západnej Európe, sa radujú zo života. Majú plnú hlavu plánov, dobrú kondíciu a tešia sa dobrému zdraviu.

V kvalite života starších ľudí sme na chvoste EÚ
„Aktívne starnutie je na Slovensku stále skôr prehliadaný ako reálne podporovaný fenomén. Toto tvrdenie potvrdzujú i údaje zo štatistík Európskej únie. Zamestnávanie starších ľudí, či dostupnosť k zdravotnej starostlivosti sú oblasti, v ktorých podstatne zaostávame“, hovorí Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky, ktorá sa vo svojej štúdii, kde porovnáva situáciu 50-nikov a 60-nikov v rámci krajín V4, venuje práve problémom starnutia. Podľa nej, už samotné porovnanie kedy je považovaný človek za starého vypovedá o rozdielnosti jednotlivých krajín vo vnímaní procesu starnutia.

Kým v Holandsku je za staršiu osobu považovaný sedemdesiatnik, na Slovensku ste starým človekom už pred dovŕšením šesťdesiatky, konkrétne vo veku 58 rokov. „Nie je potom prekvapujúce, že v štatistike zamestnávania starších ľudí nám patrí v rámci krajín EÚ nelichotivá 21. priečka. Rovnako podpriemerne sme obstáli v participácii starších ľudí na verejnom živote (22. miesto), finančnom zabezpečení seniorov (23. miesto) alebo celkovom procese umožňujúceho aktívne starnutie (24. miesto)“, vysvetľuje Ondrej Botek z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Napriek tomu vraj badať v poslednom ukazovateli v porovnaní s minulosťou mierny posun. „Kým v roku 2006 bol vnímaný prechod do staršieho veku u mužov v takmer 52 rokoch a u žien v 49, dnes vníma slovenská populácia tento prechod štatisticky o rok až dva neskôr (muži 53 rokov, ženy 50 rokov). Najmarkantnejší rozdiel v kvalite života sa prejavuje najmä v priemernej dĺžke života bez zdravotných problémov, ale i v samotnej priemernej dĺžke života“, podotýka Ondrej Botek. Slovenskí muži sa v priemere dožívajú 73 rokov, kým Švédi o 7 rokov viac.

Žijeme kratšie
Ako ďalej uviedol, štatisticky patríme medzi jedných z najkratšie bez zdravotných problémov žijúcich obyvateľov Európskej únie. Zdravie zväčša slúži slovenským mužom a ženám takmer zhodne do veku 54 rokov, kým obom pohlaviam zo Švédska v priemere až o 12 rokov dlhšie. No a prečo je to tak? Zora Bútorová vysvetľuje, že daný stav je skrátka charakteristický pre postkomunistické krajiny, kam patrí aj Slovensko.

Je to o mentalite, výchove a o tom, čo máme celé generácie vštepované a čo sme si možno podvedome osvojili do takej miery, že sa to premietlo do vyššie uvedených čísiel. Našťastie, pomaly sa to mení a je predpoklad, že dnešní 30-tnici budú na tom inak a zdravý život si budú užívať výrazne dlhšie.

Uverejnené na: zena.atlas.sk

Nestíhaš všetko sledovať? Nevadí!
Prihlás sa do newslettera a už ti nič neujde

Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.