3. marec - Medzinárodný deň sluchu a počutia

Zamysleli ste sa niekedy nad osudom ľudí s ťažkým sluchovým postihnutím a spýtali ste sa sami seba: “Ako je „počuť“ večné ticho?”. Predstavte si žiť v úplnom tichu, alebo počuť len šum a nejaké buchnutie a stále sa len sústrediť. Nepočujúci nemajú možnosť relaxovať so zatvorenými očami pri dobrej hudbe, nepočujú slová svojich blízkych či priateľov. Ich život nie je jednoduchý, ale predsa výnimočný. Naučili sa vnímať viac očami, rozprávať rukami, odčítať z úst, viac cítiť srdcom - ako počujúci.

My, ktorí sme dostali dar počutia, sa asi ťažko dokážeme vžiť do situácie človeka, ktorý nepočuje. Skúste si len tak zapchať uši a snažte si to predstaviť. Je to zvláštny pocit. A ak si pritom aj zavriete oči, možno sa začnete báť. Báť – pretože v tej chvíli ste veľmi zraniteľní. Nedokážete odhadnúť blížiace sa potenciálne nebezpečenstvo. Chýba vám zmysel, ktorý vás chráni – sluch. Keď sa potom opäť dostanete do svojho sveta – sveta počujúcich, potešíte sa, že počujete. Aj keď – jeden nikdy nevie... Veď mnohí nepočujúci prišli o sluch v ktoromkoľvek veku, čiže nie každý nepočujúci je nepočujúcim od narodenia.

Ak niekto nepočuje, má to mnohé obmedzenia. V knihách sa uvádza, že skutočnosť, že niekto nepočuje, ho výrazne limituje napr. pri voľbe povolania. S tým zrejme možno súhlasiť. Nemožno však súhlasiť so všetkým, čo je uvádzané v staršej literatúre – že len malému množstvu nadaných jedincov sa podarí absolvovať strednú alebo dokonca vysokú školu. Toto ponímanie našťastie v 21. storočí už dávno nie je realitou.

Pokrok v oblasti otológie ide dopredu míľovými krokmi. U každého dvojdňového novorodenca sa zisťuje, či je počujúci. V prípade, že tomu tak nie je, prichádzajú na radu rôzne alternatívy, ako tento stav zmeniť. Jednou z nich je kochleárna implantácia. Ak je na ňu dieťa

„vhodné“, môže tento zákrok znamenať rozdiel medzi úplnou hluchotou a s ňou spojenými ďalšími problémami a na druhej strane možnosťou počutia a teda kvalitou života takou, akú majú počujúci.

O zdravý sluch je možné postupne či akútne prísť aj v priebehu života. Či už vplyvom niektorých ochorení, zápalov, nádorov, ale aj úrazov či vplyvom veku. K rôznym príčinám porúch sluchu prináležia rôzne spôsoby liečby. Či už ide o liečbu medikamentóznu, operačnú alebo pomocou naslúchacích aparátov. Samozrejme, nemožno všeobecne konštatovať, že poškodený sluch bude opäť v poriadku. A stále zostáva určitá skupina sluchových postihnutí, ktoré nie je možné vyliečiť či zvrátiť.

V literatúre o nepočujúcich sa často stretáme so slovami americkej hlucho-slepej spisovateľky Hellen Kellerovej: „Slepota oddeľuje od vecí, hluchota od ľudí.“. Pokúsme sa