Výpoveď Slovenky pôsobiacej v Kambodži: Červených Kmérov sa miestni boja ešte aj dnes!
Takmer dva milióny obetí a trauma národa ešte do dnešných dní. Pred 37 rokmi skončil v Kambodži režim Červených Kmérov, jedného z najdesivejších režimov 20. storočia.
Komunistické hnutie sa vyvinulo s národného boja proti francúzskej kolonizácii v 40. rokoch minulého storočia a bolo ovplyvnené Vietnamcami. Na čele hnutia stál Pol Pot, ktorý študoval vo Francúzsku a bol členom Francúzskej komunistickej strany. V roku 1953 sa vrátil zo štúdií a ovplyvnený ušľachtilými ideami filozofa Jeana-Jacquesa-Rousseaua aplikoval jeho návrat k prírode po svojom.
Na území Kambodže zriadili z bývalých pracovných táborov múzeum.
FOTO: Profimedia
Nástup k moci Červených Kmérov prišiel po tom, čo v krajine vládol maršál Lon Nol, ktorý predtým zvrhol počas prevratu v marci 1970 Princa Sihanouka. Lon Nol za asistencie Spojených štátov sa snažil potlačiť snahy povstalcov a zhodil na územie pol milióna ton bômb a zabil pri tom 300-tisíc obyvateľov Kambodže. Aj preto sa pospolitý ľud pridával k Červeným Kmérom.
Nástupom Pol Pota k moci sa okamžite aplikovali do praxe nové myšlienky. Červení Kméri len niekoľko dní po ovládnutí hlavného mesta Phnom Penh prinútili približne dva milióny ľudí z miest ísť pracovať na vidiek. Tisícky ľudí zahynuli už počas evakuácií. Ďalším krokom vo vládnutí bola implementácia radikálneho maoistického a marxisticko-leninistického programu, ktorým chceli premeniť Kambodžu na rurálnu a beztriednu spoločnosť.
Aby dosiahli tieto ciele, Červení Kméri zakázali peniaze, trhy, vyučovanie, súkromné vlastníctvo a nosenie šiat po zahraničných vzoroch. Školy, pagody, chrámy, univerzity a obchody boli zatvorené alebo sa premenili na väznice. Rovnako nefungovala žiadna súkromná ani verejná doprava. Aktivity spojené s oddychom boli rovnako striktne postihované.
Ľuďom bolo zakazované sa stretať a rozprávať. Zakazované boli aj prejavy náklonnosti, humoru či ľútosti. Jediný v koho mohli veriť a koho mohli poslúchať bol vodca Pol Pot.
Boja sa stále
Napriek tomu, že vláda despotického Pol Pota skončila pred desiatkami rokov, tamojší obyvatelia stále o Červených Kméroch mlčia, lebo sa ich boja. „Raz sme boli testovať deti ďaleko od Phnom Penhu a každú hodinu nám volala jedna naša miestna kolegyňa a pýtala sa nás či sme v poriadku. Keď sme sa vrátili tak som sa jej pýtala prečo to robila. Jej odpoveď znela, že sme šli na územie, kde vládli Červení Kméri“ spomína si na svoje pôsobenie v Kambodži Martina Žáková z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave.
Žáková pracovala ako sociálna pracovníčka s deťmi postihnutými HIV. O Pol Potovi sa podľa sociálnej pracovníčky doteraz nikto nevyjadruje. Žáková navštívila aj jedno z viacero múzeí, ktoré odkrývajú neľudské zachádzanie režimu s radovými občanmi. „Keď som bola prvýkrát v múzeu, nedokončila som prehliadku, bolo to strašné. Teraz, keď som bola aj v Osvienčime, môžem povedať, že zážitok z Kambodže na mňa pôsobil desivejšie,“ povedala.
Kým Pol Pot zomrel v roku 1998 v exile, teda bez žiadneho postihu, druhá najvýraznejšia postava režimu Červených Kmérov, Nuon Chea bol súdený v zvláštnom procese koncom minulého roka. Napriek doživotnému trestu, trauma v ľuďoch zostáva do dnešných dní.
