Dobrovoľníčka z utečeneckých táborov: Pre ženy je nutné zabezpečiť ženský liečebný tím
Na migrantov má každý svoj názor, ktorý si vytvára najmä z televíznych a novinových správ. Ale málokto zo Slovenska má s nimi osobnú skúsenosť. Jednou z mála je Silvia Puteková, prodekanka z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, ktorá chodí pomáhať ako dobrovoľníčka do utečeneckých táborov v Grécku.
Kde konkrétne a ako dlho ste v Grécku pôsobili?
V Grécku pôsobím v rámci dvoch táborov a to vo Veorii a Alexandrii. V rámci humanitárnej pomoci som tam bola v júli minulého roka tri týždne, potom týždeň v októbri. V treskúcich mrazoch som strávila s prácou utečencami dva týždne v novom roku.
Popíšte nám, ako vyzeral váš denný program pri práci s utečencami?
Denne sme poskytovali zdravotnú starostlivosť, ošetrovali rany, poranenia, angíny, infekty močových ciest, bolesti uší. V kempe sa snažia poskytnúť ľuďom maximum. V prípade potreby sa transportujú pacienti do nemocníc na ďalšie vyšetrenia.
Často sa v súvislosti s migrantmi hovorí o chorobách, ktoré do Európy môžu priniesť. Stretli ste sa s nejakou cudzokrajnou chorobou, ktorá by mohla byť nebezpečná?
Riziko dovozu exotických chorôb ako je napríklad ebola alebo blízkovýchodný respiračný syndróm je veľmi nízke. Skúsenosti ukázali, že pokiaľ dôjde k ich importu, týka sa to skôr pravidelných cestujúcich, turistov alebo pracovníkov v zdravotníctve, než utečencov alebo migrantov.
A ktoré sú najfrekventovanejšie ochorenia migrantov?
K ich najčastejším lekárskym diagnózam patria zápaly horných dýchacích ciest, pľúc, zápaly kože a mäkkých tkanív vrátane rán a uhryznutí hmyzu. Z neinfekčných ochorení to je hypertenzia, nespavosť, diabetes mellitus, celkové vyčerpanie organizmu, depresia a neuropsychiatrické ochorenia, súvisiace s dlhodobým stresom.
Odkiaľ utečenci v Grécku pochádzajú a kam majú namierené?
Utečenci sú najmä z Iraku, Afganistanu a Sýrie. Čakajú na krajiny, ktoré ich prijmú. Najviac by sa chceli dostať do Nemecka, potom ich láka Anglicko, ale rovnako chcú putovať až do Ameriky.
Ako sa dostali do Grécka? Prišli loďami, pomocou prevádzačov?
Tu sa nachádzajú utečenci, ktorí uviazli v Grécku po uzavretí takzvanej Balkánskej cesty, prišli pomocou prevádzačov a aj na lodiach.
Zdôverili sa vám koľko ich stála táto cesta?
Presné ceny nie, ale mnohí predali celé majetky, všetko čo doma vlastnili, aby mali na cestu a prežitie.
Cestujú utečenci do Európy ako celé rodiny, alebo len časť rodinných príslušníkov?
Idú celé rodiny aj so starými rodičmi, ale aj potrhané rodiny, najmä matky s deťmi, ktoré už išli za manželmi, ktorí vycestovali skôr.
Je väčšina utečencov Moslimov, alebo sú medzi nimi aj kresťania a iné náboženstvá?
V prevažnej väčšine ide o Moslimov a Kurdov.
Čo sa týka moslimských utečencov, rešpektujú vás muži počas vašej práce?
Áno, naučili sa, nemajú na výber a čo je paradoxné, žena je častokrát pri poskytovaní starostlivosti viac rešpektovaná ako muž. Pri svojej práci však dodržujeme zásady multikultúrnej starostlivosti. To znamená, že pre ženy je nutné zabezpečiť ženský liečebný tím. Stretávame sa s tým, že veľakrát muž rozhoduje za ženu. Moslimovia tiež považujú ľavú ruku ako nečistú. Ak sa navyše stane, že utečenec moslimského vyznania zomrie, jeho tvár a pravé rameno musí byť otočené k Mekke.
Vo svetových agentúrach prebehli správy práve o utečeneckých táboroch v Grécku, kde bolo mrazivé počasie. Ako to ovplyvňovali ľudí, ktorí prišli z teplejších teplotných pásiem našej planéty?
Ľudia z tábora, kde som pôsobila, nie sú na zimu vôbec pripravení. Zimu prakticky nepoznajú. Preto majú nevhodné oblečenie a obuv. Dokonca nevedia nosiť ponožky či pančuchy. Aj v mínusových teplotách - až desať stupňov pod nulou, nosia šľapky a letné „žabky“.
Čo vás v doterajšej práci s utečencami najviac zasiahlo?
Najviac ma bolí pohľad na tie malé nevinné deti. Tie si tú starostlivosť naozaj zaslúžia.
Uverejnil: www.atlas.sk
