Akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna
Týmto základným mottom si pripomíname - Svetový deň prvej pomoci (každoročne druhá septembrová sobota) a Európsky deň záchrany života (16. október). Cieľom pripomenutia si týchto dní je zvýšenie povedomia verejnosti o významnej úlohe prvej pomoci, v prípade potreby aj resuscitácie, v každodenných a krízových situáciách.
Poskytovanie prvej pomoci patrí ku gramotnosti rovnako ako písanie, čítanie, počítanie či ovládanie počítača a je súčasťou morálky každého človeka. Je nutné uvedomiť si, že takmer 75% z tých, ktorým máme možnosť v prípade potreby poskytnúť prvú pomoc a teda postihnutých úrazom či náhlym ochorením, sú nejakým spôsobom ľudia, ktorých poznáme – či už príbuzní, kolegovia, susedia, teda nie „cudzí“ ľudia.
Prvá pomoc je súbor opatrení alebo liečenie, ktoré sú pri poranení alebo náhlom ochorení poskytnuté postihnutému ešte pred príchodom špecializovanej pomoci. Je to bezprostredná, zväčša laická pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe. Jej cieľom je záchrana života, zabránenie zhoršenia stavu a zníženia výskytu komplikácií ako aj urýchlenie rekonvalescencie. Záchranca, či už je to laik alebo zdravotník, musí zhodnotiť situáciu bez ohrozenia vlastného zdravia a života, zistiť príznaky úrazu alebo ochorenia, poskytnúť neodkladnú prvú pomoc, privolať špecializovanú prvú pomoc a odovzdať postihnutého do rúk zdravotníckeho pracovníka s rovnakou alebo vyššou kvalifikáciou.
V rámci kardiopulmonálnej resuscitácie (KPR) sa riadime tzv. reťazou prežitia, t. j. súhrnom postupných úkonov, ktoré sú nevyhnutné na prežitie obetí náhleho zastavenia obehu, obr. 1:
Samotná základná neodkladná resuscitácia dospelých je znázornená na obr. 2:
Všetci záchrancovia (trénovaní aj netrénovaní) vykonávajú stláčania hrudníka vo frekvencii minimálne 100 a maximálne 120 stlačení za minútu; hĺbka stlačenia hrudnej kosti je 5 – 6 cm, pričom sa minimalizujú prerušenia stláčania hrudníka. Trénovaní záchrancovia majú podávať aj záchranné vdychy s pomerom stláčanie : dýchanie - 30:2. Telefonicky riadená KPR iba so stláčaním hrudníka sa má použiť u netrénovaných záchrancov – laikov. Základné pravidlo pre resuscitáciu je: „Pri resuscitácii nemôžete urobiť nič zle. Zlé je, neurobiť nič“.
Ak má niekto obavy z toho, či by vedel v potrebných časových intervaloch stláčať hrudník, môže si to natrénovať (na neživom predmete) pri počúvaní rytmu piesne Stayin alive od skupiny Bee Gees. Táto pieseň, v preklade „zostať nažive“, bola skomponovaná v roku 1977 a guidelines Európskej resuscitačnej rady schválili toto tempo stláčania hrudníka pri resuscitácii v roku 2005. Samozrejme, ide o náhodnú zhodu názvu piesne a jej rytmu – s resuscitáciou.
Ako je uvedené na webe fakulty, v priestoroch jej vstupnej haly je umiestnený automatický externý defibrilátor a tak je fakulta označená ako „bezpečné miesto“. Predmety Prvá pomoc resp. Prvá pomoc a resuscitácia sú zaradené vo všetkých študijných programoch Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Prvá pomoc je nielen otázkou morálky, ale aj trestnoprávnej zodpovednosti, úmernej vzdelaniu v poskytovaní prvej pomoci.
Záverom si dovolím citovať slová docenta Viliama Dobiáša, významného predstaviteľa urgentnej medicíny: „Zvýšenie počtu zachránených osôb a zníženie počtu komplikácií je možné dosiahnuť, keby aspoň každý piaty obyvateľ chcel a vedel poskytnúť prvú pomoc pri život ohrozujúcich stavoch a iných najčastejších úrazoch a náhlych ochoreniach: pri zastavení dýchania a krvného obehu, bezvedomí, veľkom vonkajšom krvácaní, šoku, popáleninách, zlomeninách, strelných a bodných poraneniach“.
Za kolektív Katedry ošetrovateľstva Jana Boroňová
