Pojem hypotéza má svoj pôvod v gréčtine; znamená „podklad”, „predpoklad”. V metodológii vied označujeme týmto pojmom základ, predpoklad, v ktorom sa na základe určitých faktov dochádza k záveru o existencii objektu, súvislosti alebo príčiny javu, pričom tento záver nemožno považovať za úplne dokázaný. Teda ak hovoríme o hypotéze vo vedeckom poznaní, vychádzame z toho, že ide o vedecky podložený predpoklad, vysvetľujúci určitý súbor javov a procesov, ktorý je súčasťou vedeckej práce a pomocou ktorého uskutočňujeme na základe určitej sumy systematicky členených faktov, záver o existencii skúmanej skutočnosti, pričom tento záver nemôžeme považovať za úplne dokázaný.

Vznik hypotézy je spojený s hľadaním nových, nevyhnutných, doposiaľ nepoznaných skutočností, ktoré očakávajú ich empirickú dokázateľnosť. Vo vedeckej metodológii je tvorba vedeckých hypotéz považovaná za integrálnu súčasť vedeckého poznania vôbec. Jej prostredníctvom sa vedecké poznanie spojuje v jednotný, dynamicky sa rozvíjajúci proces. Získané poznatky o objekte a predmete poznania vyvolávajú na každom stupni svojho vývinu ďalšie nové predstavy, predpovede a predpoklady o ňom. Tieto opäť v procese poznania overujeme, porovnávame so skutočnými javmi a procesmi; teda zmocňujeme sa stále novších poznatkov, ktoré v záujme spoločenskej praxe systematicky triedime, vyhodnocujeme a tak bohatstvo vedeckého poznania neprestajne narastá.