Musí vychádzať z toho systému vedeckého poznania, ktorému daná hypotéza patrí. Teda musí vychádzať z množiny overených vedeckých faktov toho druhu, v ktorom je nástrojom vedeckého skúmania; inými slovami, musí vystihovať špecifiku objektu a predmetu skúmania, ako aj špecifiku daného vedeckého systému, v ktorom je začlenená.

Nesmie byť vyšpekulovaný model predpovede. Musí byť výsledkom doposiaľ nazhromaždených vedeckých faktov, objektívne pravdivých získaných poznatkov v spoločenskej praxi. Musí demonštrovať jednotu teoretického a empirického poznania. Jej štruktúra by mala byť v zhode s používanými kategóriami toho vedeckého systému, ktorému patrí.

Má zodpovedať základným princípom formálnej logiky. Znamená to, že každú hypotézu je potrebné preveriť kritériami formálnej logiky. Takéto myšlienkové overenie hypotéz prebieha spravidla skôr ako ich reálne (empirické) overenie a je jeho predprípravou. Myšlienková fáza overovania hypotéz je predpokladom empirickej fázy overovania. Zahrnuje vzájomné porovnanie konkurujúcich si a konzistentných hypotéz, ich usporiadanie podľa empirickej sily (čiže veľkosti množiny verifikátorov a falzifikátorov), skúmanie, či niektoré hypotézy nie sú vnútorne protirečivé. Myšlienkové (logické) overenie umožňuje vylúčiť z množiny hypotéz tie, ktoré sú vnútorne protirečivé, logicky sporné a vybrať také, ktoré navrhujú najlepšie riešenie problémovej situácie.

Každá vedecká hypotéza musí byť overiteľná. V procese reálneho (empirického, praktického) overovania pravdivosti hypotéz sa rozhoduje o premene hypotézy na relatívne hodnoverný fakt, vedecký zákon, dokonca vedeckú teóriu. To sa dosahuje plnením určitých princípov a zásad, o ktorých bude reč v nasledujúcej časti, v súvislosti s hypotézou v sociologickom výskume.