Z niektorých proteínov vyčnievajú v podobe antén povrchové karbohydráty, väčšina z ktorých sú malé, komplexné, neopakujúce sa sekvencie jednoduchých cukrov. Tieto komplexné zlúčeniny cukrov s bielkovinami na povrchu bunky sa nazývajú glykoproteíny. Podobné komplexy cukrov s lipidmi sa nazývajú glykolipidy. Glykoproteínové a glykolipidové štruktúry sú súčasťou molekúl tzv. hlavného histokompatibilného systému, pomocou ktorého sa bunky organizmu rozpoznávajú ako “svoje”, kým cudzie nie sú “rozpoznané” a preto sú odvrhnuté alebo zničené. Súčasťou týchto komplexov sú aj tzv. receptory, na ktoré sa viažu vonkajšie substancie kontrolujúce vnútornú aktivitu buniek, či sprostredkúvajú infekciu bunky vírusmi.

Plazmová membrána ľudských buniek obsahuje cholesterol.

Flexibilita, resp. fluidita biomembrány je determinovaná pomerom cholesterolu k fosfolipidom. Plazmová membrána ľudských buniek obsahuje relatívne veľké množstvo cholesterolu (jednu molekulu na každú molekulu fosfolipidu), ktorý zvyšuje mechanickú stabilitu dvojvrstvy.