V závislosti od typu buniek, bunkové jadrá varírujú v tvare, veľkosti, lokalizácii vo vnútri bunky, aj v počte. V niektorých dlhých bunkách jadro je podlhovastého tvaru a nachádza sa na báze bunky, v tukových bunkách je jadro ploché, často pritlačené na vnútornú plochu cytoplazmovej membrány. Vo všeobecnosti sú však jadrá buniek viac-menej sférické a lokalizované blízko stredu bunky.
Prevažná väčšina buniek rastlín a živočíchov má jedno jadro, to znamená, že sú monoenergidné bunky. V bunkách nižších rastlín môže počet jadier značne varírovať. Peľové zrnká majú dve jadrá: generatívne a vegetatívne. Nálevníky majú tiež dve jadrá, ktoré sú dokonca diferencované (mikro-a makronukleus).
Vo väčšine a hlavne u mladých buniek je jadro lokalizované približne v strede. U rastlinných buniek prebieha vakuolizácia (jadro je v priebehu ontogenézy bunky vytláčané k jej okraju v dôsledku vzniku veľkej centrálnej vakuoly). Excentrickú lokalizáciu možno pozorovať aj v žľazových bunkách, kde je jadro uložené na bazálnom póle bunky.
Vnútro jadra je vyplnený polotekutou nukleoplazmou, ktorá obsahuje genetický materiál. V nedeliacich sa bunkách je znázorniteľný ako chromatín (gr. chromos-farba). V deliacich bunkách sa organizuje do chromozómov (gr.chromosom-farebné teliesko).
Chromatín predstavuje hmotu interkinetického jadra, ktorej hlavnou zložkou je DNA asociovaná s histónmi tvoriaca komplex nazývaný nukleohistón. Vo svetelnom mikroskope sa chromatín javí ako homogénna hmota, začínajúca naberať vláknitú štruktúru až po prechode k začiatku mitózy. Podľa intenzity farbenia zásaditými cytologickými farbivami rozlišujeme dva stavy chromatínu, ktoré zodpovedajú stupňu jeho špiralizácie (kondenzácie) a zároveň miere s akou prebieha v týchto miestach transkripcia. Euchromatín je dekondenzovaný, farbí sa slabo, gény v ňom obsiahnuté sa prepisujú do RNA. Heterochromatín je kondenzovaný, preto sa intenzívne farbí, gény v ňom obsiahnuté sa neprepisujú. Delíme ho na konštitutívny heterochromatín, trvale transkripčne inaktívny (napr. vysoko-repetitívne sekvencie, Barrovo teliesko) a fakultatívny heterochromatín, ktorý môže v priebehu ontogenézy prejsť do štádia transkripčne aktívneho euchromatínu.