Názory a predstavy o štruktúre bunkových (biologických) membrán sa vyvíjali súbežne s rozvojom metodík, ktoré umožnili ich efektívnejšie a detailnejšie štúdium. V súčasnosti naším poznatkom a predstavám najviac zodpovedá fluidná-mozaiková štruktúra, resp. fluidný-mozaikový model, vedecky formulovaný začiatkom sedemdesiatych rokov nášho storočia. Na rozdiel od starej predstavy “pevnej blany” nový model predpokladá bunkovú membránu ako polotekutú dvojvrstvovú štruktúru, zloženú hlavne z proteínov a fosfolipidov.

Fosfolipidová dvojvrstva zabezpečuje tekutý charakter štruktúry, ktorá má olejovitú konzistenciu, v ktorej sú ponorené (plávajú) bielkoviny ako ľadovce v oceáne. Vzhľadom na to, že membrána je polotekutá, neustále je v premenlivom stave meniac a presúvajúc svoje zložky, pričom ako celok si udržuje svoju základnú štruktúru a vlastnosti.

Názov mozaiková štruktúra zdôrazňuje práve mozaikovú prítomnosť početných bielkovín vo fosfolipidovej dvojvrstve.