Fázy bunkového cyklu
Bunkový cyklus predstavuje obdobie života bunky od jej vzniku delením až po opätovné rozdelenie. Život bunky však samozrejme nie je obmedzený len na jej rast a delenie, pretože by tak nemohlo dôjsť k vzniku integrovaného mnohobunkového organizmu so špecializovanými skupinami buniek (tkanivami).

Podľa prítomnosti extracelulárnych faktorov a fyziologického stavu môže bunka reagovať rôzne:
  • bunkový cyklus – rozdelenie bunky na dve dcérske bunky,
  • kviescencia – kľudové štádium (G0-fáza), ktoré je reverzibilné a bunka môže opäť po čase vstúpiť do bunkového cyklu,
  • diferenciácia – procesy vedúce k vzniku funkčne špecializovaných a morfologicky diferencovaných tkanív,
  • senescenia – bunky sa už z G0-fázy nemôžu vrátiť do bunkového cyklu – terminálna diferenciácia,
  • apoptóza – programovaná bunková smrť.
Bunkový cyklus delíme na fázu mitózy a interfázu. Interfáza je na pohľad kľudová fáza jadra, pretože jadro akoby odpočívalo, teda nejaví príznaky delenia. Je to však optický omyl, pretože jadro aj samotná cytoplazma sú v tejto fáze metabolicky veľmi aktívne. Bunka metabolizuje, exprimuje svoje gény, syntetizuje proteíny a iné zlúčeniny, zväčšuje svoju veľkosť.

Interfáza sa ďalej delí na fázu syntézy (S fáza), počas ktorej sa syntetizuje (replikuje), duplikuje DNA (a teda aj chromozómy) a na dve G fázy (z angl. gap – medzera, štrbina, iní ho odvodzujú z angl. growth – rásť), ktorá jedna predchádza S fázu – G1, jednak nasleduje po S fáze – G2. Mitóza vo všeobecnosti predstavuje len 5 – 10 % z času kompletného bunkového cyklu.

G1 fáza zabezpečuje replikáciu bunkových organel. Organely, ako napr. mitochondrie, môžu vznikať len rozdelením už existujúcich organel. To isté platí aj o iných membránových štruktúrach (endoplazmové retikulum, Golgiho aparát a pod.) Niektoré organely sú pred delením bunky segregované na menšie časti, aby sa zaistila ich účasť v dcérskych bunkách pomerne rovnomerne. V G1 fáze dochádza aj k mimoriadne zvýšenej syntéze histónov, ktoré sú využité pri replikácii DNA.