Profáza pri ľudských bunkách trvá v priemere 30 – 60 minút, varíruje však v závislosti od rozličných typov buniek (tkanív). V profáze sa bunky javia ako sféroidné s refraktilnou a viskóznou cytoplazmou. V interfáze bunkového cyklu sa chromozómové vlákna zdvojili a na začiatku profázy sú vlákna maximálne uvoľnené. Pri kondenzácii (navíjaní sa chromozómového vlákna na bielkoviny – históny) vytvoria zdvojené chromozómy nazvané chromatídy, ktoré sú k sebe tesne primknuté po celej dĺžke. Každá chromatída má zaškrtenie v oblasti so špecifickou sekvenciou nukleotidov v DNA – centroméra.

V cytoplazme v blízkosti jedného pólu jadra sa nachádzajú dva páry malých, tmavo sa farbiacich teliesok – centriol. Na začiatku profázy centrioly migrujú na opačné póly bunky. Z každej centrioly vyžarujú zväzky lúčom podobných filamentov nazývaných aster (hviezda). Centrioly pokračujú vo svojej semicirkulovej dráhe, až kým nedosiahnu antipólové postavenie v bunke. Takýto typ deliaceho vretena sa nazýva centrálne vretienko. Iným typom je metafázové vretienko, ktoré sa ako z názvu vyplýva vytvára v metafáze a centrioly sa polarizujú pred začiatkom delenia bunky.