Eukaryotická bunka môže existovať ako samostatný jedinec (napr. Črievička veľká) alebo môže vytvárať mnohobunkový organizmus, kde sa jednotlivé bunky špecializujú len na isté činnosti.

Medzi jednobunkovými a mnohobunkovými organizmami existuje aj prechodná forma (zoskupenia druhu Volvox globator), kde síce jednotlivé bunky sú aj jedným samostatným organizmom, avšak vytvárajú zoskupenie, kde sa prejavujú známky špecializácie na istú činnosť (napr. pohyb) – vytvárajú vysoko koordinované spoločenstvo.

Bunky, ktoré tvoria v organizme tkanivá (v rastlinách pletivá), môžu byť rôznotvárne. V prípade, že sú uložené veľmi husto vedľa seba (napr. v epiteloch), je ich tvar stálejší ako tam, kde sú vzájomné vzťahy voľnejšie, resp. tam, kde sa nachádzajú v tekutom prostredí.

Eukaryotické bunky možno na základe ich zloženia rozdeliť na tri skupiny: