G1 fáza reprezentuje obdobie všeobecného rastu cytoplazmatického materiálu. Počas tejto fázy sa tiež syntetizujú látky, ktoré buď inhibujú, alebo stimulujú S fázu a iné fázy bunky, teda rozhodujú o tom, či dôjde alebo nedôjde k ďalšiemu bunkovému deleniu, alebo bunka prejde do kľudovej fázy G0.

V S fáze prebieha replikácia – syntéza DNA, preto sa táto fáza nazýva syntetická. Výsledkom je zdvojnásobenie genetického materiálu v bunke. V tejto fáze je bunka fyziologicky tetraploidná (2 x 2n = 4n). Koncom S-fázy každý chromozóm pozostáva z dvoch identických chromatíd. Dochádza aj k replikácii centriolov.

G2 fáza nastupuje po ukončení syntetickej fázy, preto sa nazýva postsyntetická. Zároveň ukončuje interfázu a predchádza deleniu bunky, preto má prívlastok aj premitotická. Počas G2 fázy sa syntetizujú štruktúry, ktoré sa priamo podieľajú na mitóze, ako napr. deliace vretienko. Časové trvanie tejto fázy je za normálnych podmienok najkratšie.

Niektoré bunky jednobunkových aj mnohobunkových organizmov (epitel kože, slizníc, bunky hemopoetického systému) prechádzajú kompletným bunkovým cyklom permanentne. Iné, vysoko špecializované bunky makroorganizmu, ako napr. nervové bunky, strácajú replikačnú schopnosť po svojej diferenciácii (vyzretí). Tretia skupina buniek si zachováva replikačnú kapacitu, ale sa množí len za určitých podmienok, keď to situácia vyžaduje (pečeňové bunky, fibroblasty, lymfocyty a pod.). Replikácia buniek jednotlivých typov tkanív je v organizme prísne geneticky kontrolovaná zložitým systémom a akékoľvek porušenie tohoto mechanizmu (vymknutie sa buniek z riadeného procesu množenia) vedie k neoplastickému procesu, často s fatálnym dôsledkom pre organizmus.