Proteínové nosiče a proteínové kanály – tieto sa zúčastňujú selektívneho transportu pólových molekúl a iónov cez membránu (nútená difúzia a aktívny transport).

Enzýmy – mnohé proteíny sú enzýmami, napr. na povrchu mikrovíl epitelové bunky čreva obsahujú tráviace enzýmy vo svojich biomembránach

Receptorové molekuly – špecifické zloženie a tvar bielkovinových molekúl im umožňuje plniť funkciu ideálnych receptorov, molekúl pre chemickú signalizáciu medzi bunkami. Napr. hormóny sú chemickí poslíčkovia cirkulujúce v krvi a viažu sa len na špecifické cieľové bunky, ktoré majú správny receptor. Neurotransmitery, ktoré umožňujú prechod nervových impulzov z jednej nervovej bunky na ďalšiu. Taktiež patria do špecifických skupín receptorových proteínov nervových buniek.

Antigény – hrajú úlohu markerov bunkovej identity. Chemicky sú glykoproteíny, teda proteíny s rozvetvujúcimi sa karbohydrátovými bočnými reťazcami. Možná je existencia nespočetných variácií týchto bočných reťazcov, takže každý typ bunky môže mať svoj špecifický marker (znak). Toto umožňuje bunkám rozoznať iné bunky, resp. odlíšiť vlastné bunky od iných (molekuly hlavného histokompatibilného systému). To umožňuje rozpoznať cudzie antigény, ktoré sú atakované a zneškodnene imunitným systémom.

Glykolipidy – taktiež majú vetviace sa bočné reťazce a zúčastňujú sa pri rozpoznávaní bunky bunkou. Môžu tiež zohrávať úlohu receptorov pre chemické signály. Spolu s glykoproteínmi sa podieľajú na správnom usporiadaní buniek v tkanive (priľnutie bunky k bunke).

Prenos energie – pri fotosyntéze a respirácii sú bielkoviny súčasťou systému podieľajúceho sa na prenose energie, ktorý sa nachádza v membránach chloroplastov, resp. mitochondrií

Cholesterol – účinkuje ako zátka, reguluje únik alebo prechod polárnych molekúl cez membránu.