Počet mitochondrií v jednotlivých typoch buniek varíruje od niekoľkých stoviek až po niekoľko tisíc v závislosti od energetickej náročnosti buniek. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že najviac mitochondrií majú výkonné bunky pečene, obličiek, svalov a neurónov. Svalové bunky, ktoré pretvárajú chemickú energiu na mechanickú, majú viac mitochondrií ako iné, relatívne menej aktívne bunky. Ich počet vo svalových bunkách sa môže meniť v závislosti od trénovania svalstva (namáhaním svalov tréningom sa ich počet zvyšuje).

Mitochondrie sú schopné vlastnej reprodukcie, nezávislej na reprodukcii bunky, avšak je závislá od jadrovej DNA. Väčšina komponentov potrebných na reprodukciu mitochondrií je totiž kódovaných génmi jadrovej DNA a translátovaných ribozómami cytoplazmy bunky. Tak isto väčšina génov, ktoré produkujú enzýmy potrebné k oxidatívnej fosforylácii, je lokalizovaných v jadre. Mitochondrie sa reprodukujú procesom binárnej fissie ako baktérie. Rozmnožia sa zvyčajne vtedy, ak bunka potrebuje pre svoju činnosť zvýšené množstvo ATP alebo pri bunkovom množení. Životnosť mitochondrií je však krátka, počíta sa na hodiny, prípadne na niekoľko málo dní.