Plazmová membrána niektorým látkam umožňuje prienik cez svoju štruktúru do bunky, kým iným látkam prechod neumožňuje, hovoríme, že je selektívne permeabilná (výberovo priepustná, z lat. permeare-prepúšťať). Niektoré zlúčeniny ako voda a lipidy prechádzajú biomembránou spontánne, iné ako napr. ióny Na + a Ca + + si pri prechode nárokujú na bunkovú energiu, resp. cez membránu musia byť prenesené. Pre niektoré látky je membrána nepriechodná vôbec.

Bunkové membrány majú vo všeobecnosti priemer okolo 7 nm, napriek tomu predstavujú dostatočnú bariéru pre pohyb iónov a molekúl, hlavne pólových molekúl (molekúl rozpustných vo vode) ako glukóza a aminokyseliny, ktoré sú odpudzované nepolárnymi hydrofóbnymi lipidmi membrány. Toto zabraňuje uniknutiu vodného obsahu z bunky. Avšak transport cez biomembránu sa musí uskutočniť z nasledovných dôvodov: