Pri pozorovaní bunkového rozmeru je zaujímavý vzťah medzi objemom a povrchom. Ak sa totiž zväčšuje objem, proporcionálne sa zmenšuje povrch bunky.

Materiál, ktorý prichádza do bunky a ktorý ju opúšťa, musí prechádzať cez povrch bunky (cez cytoplazmatickú membránu). Látky sa pohybuje rýchlejšie cez membránu u buniek s malými rozmermi. Z toho vyplýva, že čím je bunka aktívnejšia, tým rýchlejšie musí materiál cez bunkový povrch prechádzať. Nie je preto prekvapujúce, že väčšina metabolicky aktívnych buniek má malé rozmery. Dokonca aj veľké ľudské vajíčko sa snaží po oplodnení znížiť svoj objem niekoľkonásobným delením na optimálnu metabolickú veľkosť.

Druhým limitujúcim faktorom bunkového rozmeru je kapacita jadra, ako kontrolného centra bunky.

Veľkosť buniek je pre daný druh buniek charakteristická a je geneticky podmienená.