Funkcia bielkovín
Bielkovinové makromolekuly sú integrálnou zložkou všetkých bunkových štruktúr a cytoplazmy. V spojení s inými zlúčeninami (hlavne lipidmi) sa zúčastňujú na výstavbe biologických membrán. V spojení s nukleovými kyselinami sú súčasťou genetického aparátu buniek (chromozómov) a ovplyvňujú špecifickosť typu buniek a ich organel.

Popri štruktúrnej a katalytickej funkcii môžu mať bielkoviny aj informačnú úlohu, a to buď ako signály, ktoré prenášajú informácie, alebo receptory, ktoré môžu signály prijímať a transformovať na iné signály. Medzi najdôležitejšie bielkoviny so signálnou funkciou patria imunoglobulíny, bielkovinové hormóny a pod. Bielkoviny môžu mať úlohu receptorov (napr. čítanie chemických signálov v podstate spočíva v špecifickosti interakcií medzi signálom a receptorovou bielkovinou).

Stručné zhrnutie vlastnosti enzýmov:
  • všetky sú globulárne bielkoviny,
  • sú kódované DNA,
  • plnia funkciu katalyzátorov,
  • ich prítomnosť neovplyvňuje podstatu ani vlastnosti koncových produktov reakcie,
  • sú veľmi účinné,
  • sú vysoko špecifické,
  • katalyzovaná reakcia je reverzibilná,
  • ich aktivita závisí od pH, teploty, koncentrácie substrátu a enzýmu,
  • enzýmy znižujú aktivačnú energiu reakcií.