Jednoduchá difúzia – molekuly sa rozplynú z miesta vyššej koncentrácie látky do oblasti s nižšou koncentráciou dovtedy, až koncentrácia molekúl je rovnomerne rozdelená v celom objeme. Pohyb sa uskutočňuje priamo cez membránu. Príkladom takejto difúzie môže byť inhalovaný kyslík do pľúc, ktorý difunduje cez bunky pľúcnych alveol do krvi.

Uľahčená difúzia – molekuly prenášačov v membráne sa dočasne viažu s látkami, umožňujúc im pritom prechod cez membrány, alebo proteínovými kanálmi z oblasti s vyššou koncentráciou do oblasti s nižšou koncentráciou. Príkladom takejto difúzie sú niektorých aminokyselín, ktoré sa viažu s transportnými bielkovinami, s pomocou ktorých sa dostávajú do bunky.

Filtrácia – hydrostatické sily tlačia malé molekuly cez selektívne priepustnú membránu z oblastí s vyšším tlakom do oblasti s nižším tlakom. Napr. krvný tlak vo vnútri kapilár je vyšší ako v okolitej tkanivovej tekutine. Tento tlak núti vodu a rozpustené látky prechádzať cez steny kapilár do okolitého tkaniva. Krvný tlak núti vodu a v nej rozpustený metabolicky odpad k prechodu do obličkových tubulov pri tvorbe moču.

Osmóza – molekuly vody sa pohybujú cez selektívne priepustnú membránu z oblasti s nižšou koncentráciou do oblasti s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky. Príkladom môže byť prienik vody do červených krviniek ak ich umiestnime do vody. Tendencia molekúl vody pohybovať sa z jedného miesta na iné sa meria ako vodný potenciál a označuje sa gréckym písmenom psí. Voda sa vždy pohybuje z miesta s vyšším vodným potenciálom do miesta s nižším vodným potenciálom. Látka, ktorá je vo vode rozpustná, teda ktorú rozpúšťame, znižuje vodný potenciál. Hodnotu, o ktorú sa zníži vodný potenciál, nazývame potenciálom rozpustenej látky.