Predstavuje čas, ktorý uplynie od momentu osamostatnenia chromozómov z chromatídu až po ukončenie ich migrácie a dosiahnutie opačného pólu bunky každou skupinou chromozómov. Táto fáza u ľudských buniek trvá 3 – 15 minút.

Mechanizmus putovania chromozómy k pólom nie je dostatočne objasnený. Jedna z teórií predpokladá, že kinetochórové mikrotubuly sa v prítomnosti ATP kontrahujú, priťahujúc chromozómy k pólom. Podľa inej teórie vlákna vretena zohrávajú úlohu koľajníc, po ktorých chromozómy kĺžu k pólom bunky. Hybnou silou chromozómového pohybu sú podľa tejto predstavy látky, ktoré sa dostávajú medzi dcérske chromozómy, absorbujú vodu, napučia a tým posúvajú chromozómy k pólom. Ak by nebolo vlákien deliaceho vretienka, tento pohyb by bol zmätočný a neusporiadaný.

Chromozómy pohybujúce sa k pólom nadobúdajú tvar písmena V, pričom centroméra sa nachádza na apikálnom konci mieriacom k pólu. To poukazuje na fakt, že nezávisle na pôvode sily, ktorá spôsobuje pohyb chromozómov, pôsobí v mieste centroméry. Túto skutočnosť potvrdzujú dve pozorovania. Elektrón-optické snímky odhalili, že fibrily vretienka sú napojené na centroméry a chromozómy, ktoré nemajú centroméru, sa nepohybujú počas mitózy.