Amitóza
U prokaryotických buniek sa stretávame tiež z amitózou alebo inak nazývanou aj fragmentácia. Je to priame delenie bunky bez vytvárania chromozómov. Je to menej častý spôsob delenia, pri ktorom je deliace jadro vždy obalené jadrovou membránou. Jadro sa môže deliť tromi spôsobmi:
  • 1.
    pretiahnutím a zaškrtením na dve približne rovnaké časti,
  • 2.
    z jadra sa odštiepi menšia časť, ktorá v novej bunke dorastie,
  • 3.
    jadro sa spolu s cytoplazmou rozpadne na viac častí, takže súčasne vzniká viac buniek.
Na rozdiel od ďalších spôsobov delenia buniek – mitózy a meiózy, kde rovnomerné rozdelenie genetického materiálu zabezpečuje mitotický aparát, pri amitóze nie je tentzo proces zabezpečený. Neexistuje tu mechanizmus zabezpečujúci rovnomerné rozdelenie genetického materiálu. Amitózou sa delia bunky pletív s vysokým stupňom špecializácie a diferenciácie, bunky s vysokými nárokmi na reparáciu a patogénne bunky.

Ribozóm obsahuje viaceré väzbové miesta, ktoré interagujú so všetkými potrebnými molekulami zúčastňujúcimi sa proteosyntézy:
  • väzbové miesto pre mRNA – umiestnené na malej podjednotke,
  • aminoacylové miesto (A miesto) – sem vstupujú a viažu sa aktivované tRNA, na ktorých je naviazaná príslušná aminokyselina,
  • peptidylové miesto (P miesto) – v tomto mieste nastáva predlžovanie polypeptidového reťazca práve o jednu aminokyselinu,
  • peptidyltransferázové miesto – katalytická aktivita peptidyltransferázy katalyzuje tvorbu peptidovej väzby,
  • výstupné miesto pre deacylovanú tRNA (E miesto) – tRNA, ktorá odovzdá svoju aminokyselinu, odchádza z ribozómu v tomto mieste,
  • väzbové miesta pre iniciačné a elongačné faktory – ďalšie miesta, na ktoré sa viažu pomocné proteíny (tzv. faktory) urýchľujúce a regulujúce proces proteosyntézy.