|
-
Ako samostatný, okrúhly, tmavo sa farbiaci útvar (inokedy opačne presvetlený) vo vnútri jadra sa prejavuje jadierko – nukleolus (lat. nucleolus – malé jadro). Jeho tmavé zafarbenie je spôsobené zložením, koncentráciou proteínov, DNA a RNA. Môže byť guľovitého, eliptického alebo nepravidelného tvaru.
|
|
-
Jadierko nie je ohraničené membránou. V jadre môže byť prítomné buď jedno alebo viac jadierok. Počas mitózy sa jadierko akosi vytratí, čo je spôsobené disperziou DNA, avšak po ukončení delenia bunky sa zase rekonštruuje.
|
|
-
Jadierko vzniká v oblasti tých chromozómov v interkinetickom jadre, ktoré obsahujú tzv. jadierkový (nukleolárny) organizátor, čo je špecifická sekvencia DNA obsahujúca gény pre ribozomálne RNA (tzv. rDNA = DNA, z ktorej vzniká rRNA).
|
|
|
Hlavnou funkciou jadierka je produkcia ribozómovej RNA – rRNA. Úloha jadierka je v tvorbe ribozomálnych podjednotiek. Okolo centrálnej, tmavej drene jadierka pozorovať jasnejšiu zónu, v ktorej sa rRNA organizuje a spája s proteínmi kompletizujúc sa do ribozómov. Tie vznikajú priamo v jadierku, kde dochádza k asociácii rRNA s ribozomálnymi proteínmi. Čiastočne sformované ribozómy opúšťajú jadierko cez jeho póry a v cytoplazme sa dokompletizujú. Hotové ribozomálne nukleoproteínové podjednotky sú najväčšími štruktúrami, ktoré prechádzajú cez jadrové póry do cytoplazmy.
Jadrový skelet – nukleoskelet – je priestorová sieťovitá štruktúra podobná intermediárnym filamentom. Časť jadrového skeletu vystiela celý vnútorný povrch jadrovej membrány. Táto 40 nm hrubá vrstva sa nazýva lamina a tvoria ju tri proteíny: lamín A, lamín B a lamín C. Majú úlohu v dezintegrácii jadrovej membrány počas M-fázy bunkového cyklu a jej znovuvytvorení po rozdelení bunky, ukotvujú chromozómy v jadrovej membráne a udržiavajú celkový tvar jadra.