Ribozómy sú prítomné na endoplazmovom retikule alebo sa voľne vznášajú v cytoplazme. Vyskytujú sa aj v semiautonómnych organelách s vlastnou genetickou informáciou (mitochondrie, chloroplasty).

Vyskytujú sa solitárne – monozómy alebo viac ribozómov viazaných pomocou mRNA ako polyzómy (vytvárajú rozetovité, špirálovité, slučkovité útvary). Polyzómy poznáme aj pod menom polyribozómy a pozorujeme ich v procese proteosyntézy keď “čítajú” genetický kód a syntetizujúce polypeptidy.

Majú veľkosť 15-20 nm. Ich veľkosť (ako aj iných častíc) charakterizuje tiež jednotka Svedberg (S), je to fyzikálna jednotka sedimentačného koeficientu pri ultracentrifugácii, pričom 1S = 10-13 s. V závislosti od obsahu Mg2 + v prostredí vytvárajú ribozómy agregáty zložené z dvoch častíc (pri zvýšenej koncentrácii) alebo sa rozpadajú na subjednotky (pri zníženej koncentrácii). Subjednotky vznikajúce rozpadom ribozómu sa líšia veľkosťou aj funkciou. Ribozómy vlastne pozostávajú z dvoch subjednotiek rozličného tvaru, ktoré sa navzájom spoja len pri procese vlastnej translácie.