Zásady komunikácie s pacientom so sluchovým postihnutím
Komunikácia s pacientom so sluchovým postihnutím je náročná zvlášť vtedy, keď je s ním možný kontakt len prostredníctvom znakovej reči. Špecifiká komunikácie sú dané typom poruchy sluchu, vekom, osobnostnými vlastnosťami jedinca, jeho sociálnym zázemím.

Taktiež je dôležitá schopnosť sestry nadviazať s pacientom kontakt a viesť efektívnu komunikáciu.
 
Komunikácia s nepočujúcim pacientom by sa mala riadiť určitými zásadami:
  • pri komunikácii je dôležité identifikovať sa poukázaním na svoju vizitku,
  • nepoužívať pojem „hluchý“ – pacientov s poruchami sluchu to uráža,
  • v rámci komunikácie je potrebné využívať dotyky, pretože pacient so stratou sluchu potrebuje ľudský kontakt tak, ako počujúci klienti,
  • vhodne upozorniť pacienta, že sa s ním rozprávame, upútať jeho pozornosť smerom k našej tvári,
  • vhodným spôsobom upútania pozornosti pacienta je dotyk za rameno,
  • neodporúča sa zvyšovať hlas, pretože u nepočujúcich to vyvoláva pocit agresívneho správania z našej strany,
 
  • pri rozhovore stáť pred pacientom v osvetlení tak, aby dobre videl na naše ústa a mohol z nich čítať,
  • počas komunikácie sa snažiť, aby tváre komunikujúcich boli v rovnakej výške,
  • sledovať neverbálne prejavy u pacienta i u seba,
  • využívať pochvalu ako motivačný prvok v komunikácii,
  • nezačať rozprávať, pokiaľ osoba nevenuje dostatočnú pozornosť, a nevidí celú tvár komunikujúceho,
  • nikdy počas komunikácie neotáčať hlavu nabok,
  • je potrebné požiadať osobu, či je schopná odčítavať z pier,
  • nie je potrebné preháňať pohyby perami,
  • pokiaľ klient počuje lepšie na jedno ucho, je potrebné nasmerovať hlas do tohto ucha,
 
  • hovoriť pomalšie, artikulovať jasnejšie, ale nekričať,
  • je potrebné pamätať si, že samohlásky sú lepšie počuteľné ako spoluhlásky,
  • je potrebné overiť si, či klient pochopil poskytnuté informácie v rámci komunikácie,
  • pokiaľ má klient problémy s porozumením, je potrebné preformulovať vety,
  • nikdy sa nesmiať pri neporozumení poskytnutej informácie,
  • je potrebné byť trpezlivý a dať klientovi priestor, pokiaľ si nastaví načúvací aparát, pokiaľ je to potrebné,
  • pokiaľ sa vyskytne príležitosť, je dobré klienta podporiť v skupinovej komunikácii,
 
  • pokiaľ je verbálna komunikácia nemožná, je potrebné klientovi vysvetliť alternatívne formy komunikácie, ako je napríklad znaková reč,
  • ak je to potrebné, informáciu napísať,
  • pri pacientoch s poruchami sluchu a zraku, je dôležité byť trpezlivý, mať dostatok času a využívať dotyky pri komunikácii,
  • nie je vhodné zakrývať si ústa rukou, klásť si pred ne predmety,
  • nie je vhodné jesť ani žuvať žuvačku, pretože tým skresľujeme svoj verbálny prejav,
  • používať krátke vety.