V kapitole uvádzame charakteristiku a klasifikáciu porúch vedomia. Vedomie znamená uvedomovanie si okolia, seba a iných. Jeho hodnotenie spolu s kvalitou dýchania a krvného obehu patrí k základným údajom o pacientovi. Vedomie môže narušiť choroba, vek alebo aj hospitalizácia, imobilizácia človeka.

Hospitalizovaní pacienti môžu byť mierne zmätení a môžu napríklad dočasne zabudnúť, že nie sú doma, môžu odísť z izby, atď. Veľmi zmätení (dezorientovaní) pacienti nemusia rozpoznať členov rodiny, prípadne si môžu myslieť, že sestra patrí do ich príbuzenstva. Niektorí môžu konať atypicky. Veľmi zmätení pacienti nevedia, kde sa nachádzajú, koľko je hodín ani aký je deň v týždni.

Poruchy vedomia rozlišujeme na kvantitatívne a kvalitatívne. Medzi kvantitatívne poruchy vedomia patrí somnolencia, sopor a kóma. Ku kvalitatívnym poruchám patrí amentný stav a delírium.