Poruchy zraku rozdeľujeme:

Drobné poruchy zraku sú pomerne časté. Možno ich kompenzovať okuliarmi, alebo kontaktnými šošovkami. Nepredstavujú pre človeka obmedzenia pri zapájaní sa do spoločenského života.

Ťažké chyby zraku sú v komunikácii takto postihnutých ľudí veľkým problémom a predstavujú pre nich z hľadiska adaptácie na zmenenú situáciu výraznejšiu záťaž. Doba vzniku poruchy zraku je taktiež dôležitým faktorom.

Vrodené poruchy zraku sťažujú psychický vývin dieťaťa, ktoré sa s touto poruchou narodí. Sťažený je aj rozvoj jeho poznávacích procesov a pohybových schopností. Zrakové vnímanie podmieňuje telesný a psychický vývin jedinca a dieťa so zrakovým postihnutím je o tieto podnety ochudobnené. Nedostatok zrakových podnetov sa môže do určitej miery nahrádzať hmatovými, sluchovými a čuchovými podnetmi a využitím rôznych polôh a pohybov. Vzdelávaním detí s ťažkou poruchou zraku sa nazýva tyflopédia.

Získané poruchy zraku sú poruchy zraku, ktoré vznikli náhle. Pre daného jedinca i jeho okolie predstavujú náročnú psychickú záťaž. Je potrebné prispôsobiť sa úplne novým podmienkam a naučiť sa žiť v inom svete. Spôsob, akým sa človek so zrakovým postihnutím vyrovnáva, závisí od jeho osobnostných vlastností, podpory najbližšieho okolia, veku, sociálneho postavenia, a pod.