Ochorenie je vyvolané spirochétou Treponema pallidum. Spôsob prenosu je pohlavný styk, intrauterinný prenos, transfúziami. Tehotné ženy sú podrobené sérologickému vyšetreniu na syfilis. Všetky tehotné ženy, ktoré majú v anamnéze syfilis, sa musia podrobiť zaisťovacej liečbe počas gravidity. Ďalej sa syfilis vyšetruje u darcov krvi, orgánov, tkanív, v rámci predoperačnej prípravy, a pri prvej hospitalizácii v danom roku. Syfilis môže byť vrodený, alebo získaný.

Ide o najrozšírenejšiu pohlavnú chorobu na svete, ktorej pôvodcom je baktérie Neiserria gonorhoea. Tá vyvolá zápal močovej trubice (pálenie a rezanie pri močení, hlienovohnisavý výtok z močovej trubice). Kvapavka je oveľa častejšia ako syfilis, avšak následky neliečeného syfilisu sú závažnejšie. Inkubačná doba je 2 -7 dní. Pri neliečení dochádza po 3 -6 týždňoch prechod do chronického štádia. Ochorenie sa dá preniesť z infikovanej matky na dieťa. Prejavmi je občasný výtok hnisu, nečakané vzplanutie infekcie. Samozrejmá je nákaza sexuálneho partnera. Pri kvapavke u muža sú variabilné príznaky pri močení (pálenie, bodanie, bolesť). Vyústenie uretry je erytematózne a edematózne. Sekrécia je najprv nevýrazná, hlienovitá s hnisavými vločkami. Neskôr vyteká hustý žltý až žltozelený hnis, niekedy aj s prímesou krvi. Po určitej dobe sekrécia odznieva, a objavuje sa skôr ráno. Stav prechádza do chronicity. Komplikáciou býva urethrtitis postgonorhoica, neplodnosť. Gonnorhoea u ženy má väčšinou nenápadné príznaky. Prejavmi môžu byť nepríjemné pocity pri močení, pálenie, nutkanie na časté močenie, dyzúria, zdurenie a začervenanie ústia uretry, z ktorej môže vytekať hnis. Chronické štádium prebieha väčšinou asymptomaticky. Liečba oboch partnerov je samozrejmá. V liečbe sa využíva penicilín.

Najčastejšie je spôsobený HSV 2. Primárna infekcia HSV 1 býva najčastejšie následkom orogenitálneho kontaktu. Prenos: Zdrojom infekcie sú ľudia so symptomatickým ochorením (kontakt kože alebo sliznice so sekrétmi obsahujúcimi vírus), ale aj asymtomatickí nosiči. Vírus sa prenáša bozkávaním, sexuálnym stykom alebo počas pôrodu z infikovanej matky na dieťa. Pri asymtomatologickom vylučovaní je koncentrácia vírusu v genitálnych sekrétoch menšia, ale na základe výskumov je zrejmé, že najviac sa HSV 2 šíri v tomto období. Herpes genitalis je charakterizovaný výsevom drobných vezikul, ktoré prechádzajú v drobné erózie alebo vriedky s erytematóznym lemom. Ochorenie môže byť sprevádzané bolestivosťou, horúčkou, malátnosťou, nechutenstvom, a obojstrannou ingvinálnou lymfadenopatiou. U 15-30 % pacientov sa môžu prejaviť neurologické príznaky ako stuhnutosť šije, fotofóbia a bolesti hlavy. U mužov bývajú často pľuzgiere lokalizované na glans, alebo na tele penisu, na stehnách alebo perianálne. U žien bývajú pľuzgieriky lokalizované na vulve, perineu, vagíne, krčku maternice, alebo na stehnách. Pri postihnutí uretry bývajú bolesti pri močení. Vírus sa môže periodicky reaktivovať, čím vzniká rekurentná infekcia. Polovica rekurentných infekcií bývy spustená nasledujúcimi faktormi: pohlavný styk, menštruácia, emočný stres, trauma a i. Pri primárnej infekcii je vírus vylučovaný obvykle 12 dní, pri rekurentnej – obvykle 4 dni. Genitálny herpes (ako aj iné formy herpesu) sa vyliečiť nedá. Na zmiernenie príznakov a urýchlenia hojenia sa využíva acyklovir.