Bielkoviny sú zložité ústrojné látky, ktoré obsahujú dusík, vodík, kyslík a uhlík. Trávením sa rozpadajú na základné stavebné látky – aminokyseliny. Organizmu dodávajú 10 – 50 % všetkých potrebných kalórií. Najbohatšie zdroje:strukoviny (sója, fazuľa, šošovica a hrach), mandle, orechy, bravčové, teľacie a kuracie mäso.
Tuky sú zlúčeniny nasýtených mastných kyselín a glycerolu, sú zdrojom energie a nositeľmi vitamínov rozpustných v tukoch (D,E,K,A). Ich denná spotreba by nemala presahovať 66g. Prevažovať by mali tuky rastlinného pôvodu, ktoré obsahujú nenasýtené mastné kyseliny (zdroje: slnečnicový, olivový olej, semená slnečnice, sója, obilné klíčky, orechy).
Cukry sú hlavným zdrojom energie, hradia až 60 % všetkých kalórií. Denná spotreba by mala byť 275 – 375g. Delia sa na:
Monosacharidy:
glukóza,
fruktóza (ovocie, med).
Disacharidy:
sacharóza (cukrová repa, banány, ananás a ďalšie ovocie),
laktóza (mlieko cicavcov),
maltóza (obilniny)
Polysacharidy:
škrob (múka, semená, ovocie),
celulóza (ovocie, zelenina, celozrnné obilniny).
Vitamíny sú organické látky, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť, preto je nutný ich príjem z potravy. Ich zdrojom je rastlinná potrava v prirodzenom stave. Delenie:
rozpustné vo vode – vitamíny skupiny B, C,
rozpustné v tukoch – D, E, K, A.
Minerály sú látky, ktoré sa podieľajú na zložení nášho organizmu. V ľudskom tele sa netvoria, musia byť dodávané príjmom potravy. Sú nevyhnutnou súčasťou telových tekutín a nemožno ich ničím nahradiť. Zúčastňujú sa na mnohých biochemických procesoch a pri ich nedostatku vznikajú rozličné poruchy.
Rozdeľujeme ich na:
Majoritné minerálne látky (makroelementy), ktoré sa v potravinách vyskytujú vo väčšom množstve → sodík (Na), horčík (Mg), fosfor (P), síra (S), chlór (Cl), vápnik (Ca) a draslík (K).
Voda tvorí 57 % tela u dospelého, 70 – 75 % tela u novorodenca. Podiel tekutiny v organizme závisí od hmotnosti, veku, pohlavia, množstva tuku.
Tekutina v organizme sa delí na:
Intracelulárnu
ICT zabezpečuje prenos odpadových látok z buniek cez lymfatický systém a kapiláry.
– ICT (bunková),
Extracelulárnu
ECT plní funkciu transportného systému, ktorý zabezpečuje prestup živín do buniek a zber odpadových látok z buniek prostredníctvom biofyzikálnych zákonitostí.
– ECT (mimobunková):
Intravaskulárna (plazma),
intersticiálna (obkolesuje bunky, + lymfa).
Súčasť celkového objemu tekutín predstavujú sekréty a exkréty. Sekréty sú produkty žliaz (tráviace šťavy, mozgovomiechový mok, synoviálna tekutina, perikardiálna tekutina). Množstvo sekrétov denne vyprodukovaných v organizme predstavuje 6700 ml. Exkréty predstavujú odpadový produkt bunkového metabolizmu.
Objem tekutín v organizme je regulovaný obličkami a nepozorovateľným odparovaním (kožou: 350 ml, pľúcami: 350 ml, potením: 100 ml, stolicou: 100 ml). Spolu je to približne 2300 ml tekutín.
Zvýšené straty: pri hnačkách, zvýšenej frekvencii dýchania, horúčke, zvýšenom potení, vracaní, odsávaní žalúdočného obsahu, drenážnom systéme, stratách z abnormálnych otvorov v tele (fistuly).
Pod príjmom tekutín rozumieme pitie tekutín, množstvo tekutín v prijímanom jedle (polievky), kŕmenie sondou, prijímanie intravenóznych roztokov. Predpokladá sa, že zdravý človek by mal prijímať 2,5 – 3l tekutín denne.