V dojčenskom období by sa sestra mala prihovárať dieťaťu v každej situácii, pričom nesmierny význam majú prvky neverbálnej komunikácie ako úsmev, či haptika. Dôležité je tiež zapájanie dieťaťa do sociálnych hier.

V období batoľaťa by sa sestra mala vyhnúť v komunikácii napodobňovaniu skomolenej reči batoľaťa. Mala by rozprávať zreteľne, a nemala by ignorovať otázky dieťaťa, ale je potrebné, aby na ne trpezlivo odpovedala.

V predškolskom veku, v ktorom kladie dieťa veľa otázok – by sestra v rámci komunikácie mala odpovedať na otázky, a neignorovať ich.

V školskom veku je potrebné sledovať nielen rozvoj hovorenej reči, ale aj písomnej. Sestra by mala dieťa oslovovať vhodným spôsobom. Taktiež je dôležité aktívne počúvanie, milý úsmev. Je potrebné vyhnúť sa výsmechu na to, čo dieťa povie. Vysvetľovanie sa má prispôsobiť veku. Dodávanie pocitu istoty je pre dieťa dôležité. Pred bolestivým výkonom dieťa informovať, a pripraviť ho na bolesť. Tak, ako v každom vekovom období, aj tu je potrebné odpovedať na otázky. Dieťa sa nemá karhať pre nešikovnosť. Vyhnúť sa rozprávaniu o chorobe a liečbe v prítomnosti dieťaťa s niekým iným. Za pozitívny motivačný prvok sa považuje používanie pochvaly, a preto by sa mali využívať. Pokiaľ dieťa nerozumie informáciám, odporúča sa názorná demonštrácia činnosti. Celková harmonizácia s dieťaťom je dôležitá.