V súčasnosti je prípadová štúdia pokladaná za solídny spôsob vedeckého skúmania, ktorý je vhodný najmä na komplexný prístup k skúmanému sociálnemu javu. Johnson (2006) poukazuje na využiteľnosť prípadovej štúdie pri skúmaní takých javov, akými sú chudoba, nezamestnanosť, drogová závislosť, negramotnosť, teda sociálne nežiaduce javy, ktorých výskyt v spoločnosti stále rastie.

V literatúre sa môžeme stretnúť s tým, že prípadová štúdia je označovaná ako výskumná metóda a tiež ako výskumná stratégia, či výskumný designe. Ak si uvedomíme, že základom pri prípadovej štúdii je využitie všetkých dostupných metód zberu dát, potom je zrejmé, že prípadová štúdia nie je metódou. Termín výskumná stratégia obsahovo zodpovedá základnej voľbe, ktorú výskumník robí. Výskumný designe je možné chápať ako širší, komplexnejší rámec výskumného zámeru.

Prikláňame sa k názoru, ktorý prezentuje napr. Sedláček (In: Švaříček, Šeďová, 2007, s. 97), že prípadová štúdia je „empirickým designom, zmyslom ktorého je veľmi podrobné skúmanie a porozumenie jednému alebo niekoľko málo prípadom.“ Aj keď prípadová štúdia umožňuje, aby výskumník použil kvalitatívne aj kvantitatívne výskumné metódy, prípadne kombináciu oboch pre samotný spôsob jej realizácie je chápaná ako kvalitatívna výskumná stratégia. Podobne, ako iné spôsoby kvalitatívneho skúmania, aj case study umožňuje výskumníkovi prekonať určité obmedzenia, ktoré sú spojené s kvantitatívnym výskumom. Výskumný designe (prípadová štúdia) výskumníkovi umožňuje skúmať zvolený sociálny jav prostredníctvom detailného štúdia jedného, alebo viacerých prípadov.

Zaidah (2007) prípadovú štúdiu charakterizoval ako metódu, ktorá umožňuje vedcom podrobne skúmať dáta v ich konkrétnom kontexte. Yin (2003, s. 23) definuje prípadovú štúdiu ako „empirické šetrenie, ktoré skúma zvolený fenomén v rámci jeho reálneho životného kontextu a to najmä v situáciách keď hranice medzi javom a jeho kontextom nie sú zreteľné, a pre ich odhalenie je potrebné použiť dôkazy z viacerých zdrojov ". Ako ďalej Yin zdôrazňuje, jej ďalšou charakteristikou je, že pokrýva len veľmi malé geografické oblasti alebo len počet prípadov, ktoré sú sledované aj analyzované na mikroúrovni.