Štrukturovaný rozhovor s otvorenými otázkami má dopredu sformulované otázky. V tomto prípade má výskumník obmedzené možnosti pýtať sa na niečo iné ako je v otázke. Často sa využíva v prípade, že výskumník nebude mať možnosť rozhovor zopakovať. Používa sa v prípade potreby redukovať variácie otázok na minimum. Nevýhodou je, že sa získané informácie nebudú svojou štruktúrou zásadne odlišovať.

Rozhovor pomocou návodu predstavuje súbor otázok, resp. tém, ktoré sú predmetom rozhovoru a výskumník ich musí s respondentom prebrať. Ich poradie môže výskumník meniť relatívne voľne, smerovanie zostáva zachované, ale viac sa dbá na možnosť respondenta informovať a prezentovať výskumníkovi osobné názory, skúsenosti a perspektívy.

Na problém zameraný rozhovor je podobný rozhovoru podľa návodu. Výskumník sa sústreďuje na určitý problém, a preto by mal problémovú oblasť dostatočne poznať. Využíva sa najmä v oblastiach kde je k problematike možné získať určité teoretické vedomosti a špecifické otázky.

Neformálny rozhovor je spontánnym kladením otázok. Výskumník rozhovor s tou istou osobou niekoľkokrát opakuje. Spravidla sa vracia k predchádzajúcim témam, ktoré s respondentom ďalej rozvíja. Tento typ rozhovoru je náročnejší na čas, avšak pri dobre vedenom rozhovore môže výskumník získať cenné informácie. Vzhľadom na to, že rozhovory s respondentmi sa často líšia aj ich analýzy býva zložitá a náročná na čas.

Naratívny rozhovor má podobu voľného rozprávania (so začiatkom a koncom) respondenta, výskumník by mal vedieť stimulovať respondenta a viesť ho k tomu, aby sám začal rozprávať(otázka v úvode by mala byť kladené čo najširšie).

Fenomenologický rozhovor je špecifickou podobou naratívneho rozhovoru, ide o tri rôzne postavené rozhovory: