Určiť a definovať výskumné otázky

Prvým krokom vo výskume je vytvorenie pevného rámca výskumu, na ktorý sa výskumník môže odkazovať v priebehu ďalšieho štúdia skúmaného javu. Na samom začiatku si výskumník určí výskumnú tému (problém) , ktorú si upresňuje tým, že tvorí otázky o situácii alebo jave, ktoré chce skúmať. Treba mať na pamäti, že u výskumného objektu bude s najväčšou pravdepodobnosťou existovať zložité prepojenie s politickými , sociálnymi , historickým a individuálnymi skutočnosťami, ktoré poskytujú široké možnosti pre priradenie otázok, ktoré majú tieto skutočnosti odhaliť. Výskumník skúma predmet prípadovej štúdie do hĺbky pomocou rôznych metód zberu dát a usiluje sa získať a predložiť dôkazy, ktoré vedú k pochopeniu prípadu a zároveň aj k získaniu odpovedí na výskumné otázky.

Ako sme už spomínali, v prípadovej štúdii hľadáme odpovede na otázky, ktoré sa začínajú slovami "ako" a "prečo". Aby bol výskum realizovateľný v konkrétnom časovom úseku, je potrebné stanoviť sumu otázok, na ktoré budeme hľadať odpovede. Otázky sú zamerané na obmedzený počet udalostí alebo podmienok a ich vzájomné vzťahy. Pri formulovaní týchto otázok sa výskumníci opierajú o literatúru a iné informačné zdroje, preskúmaním ktorých môžu zistiť, čo už bolo výskumami zistené a aké súvislosti ešte zostali neodhalené. Starostlivá formulácia otázok výskumníka smeruje aj k výberu konkrétneho prípadu, či prípadov a pomáha mu určiť analytické metódy, ktoré majú byť použité v prípadovej štúdii. Už v tejto fáze myslí výskumník aj na to, komu bude určená výskumná správa.

Vybrať prípady a určiť metódy zberu a analýzy dát

Počas tejto fázy výskumník určuje koľko prípadov bude skúmať a tiež aké postupy a nástroje je vhodné použiť pri výbere prípadov. Ak sa výskumník rozhodne do výskumu zaradiť viac prípadov, každý sleduje osobitne. Každý prípad skúma ako jedinečný . Závery z každého jednotlivého prípadu môže použiť ako informácie prispievajúce k celej štúdium, ale každý prípad je stále jedinečný. Výskumník venuje mimoriadnu pozornosť ako výberu konkrétnych prípadov, tak aj výberu výskumných nástrojov, pretože si je vedomí, že práve tieto dve skutočnosti môžu zvýšiť platnosť štúdie. V tejto fáze musí myslieť aj na obmedzenia (napr. ktorá rodina nie je vhodná na zaradenie do výskumu, alebo ktorá lokalita, či ktorá metóda ap.), čo mu napomáha k presnejšiemu vymedzeniu prípadu. Výskumník sa musí rozhodnúť, či bude študovať prípady, ktoré sú nejakým spôsobom jedinečné, alebo prípady, ktoré sú považované za typické. Ďalšie rozhodnutie smeruje k tomu, či budú vybrané prípady pochádzať z rôznych geografických oblastí, alebo len z jednej, stanoví tiež veľkosť skúmaných prípadov ap. Užitočným krokom pri výbere prípadov do výskumu je opakované reflektovanie účelu výskumu. Výskumník sa v tejto fáze rozhoduje tiež o tom, z koľkých úrovní bude jeho prípadová štúdia zložená. Prípadová štúdia môže byť jedno, dvoj, ale tiež aj viacúrovňová. Každá ďalšia úroveň zvyšuje zložitosť a množstvo dát, ktoré majú byť zhromaždené a analyzované. Nespornou výhodou prípadovej štúdie je, že zahŕňa použitie rôznych zdrojov a techník v procese zberu dát. Výskumník určuje vopred, aké dôkazy pre zber a analýzu bude hľadať, aké techniky pri tom použije a prostredníctvom akých dát bude odpovedať na výskumné otázky. Prevažne ide o kvalitatívne dáta, ale môže použiť aj kvantitatívne dáta. Nástrojmi pre zber dát môžu byť napr. rozhovory, pozorovanie, dokumentácia, prieskumy, štatistiky, archívne materiály a rôzne artefakty. Výskumník musí používať nástroje určené na zber dát systematicky a starostlivo pristupovať k zhromažďovaniu dôkazov. Po celú dobu musí zabezpečiť, aby bola výskumná práca konštruovaná tak, aby neprišlo k spochybneniu platnosti a spoľahlivosti záverov. Výskumník sa

Pripravte sa na zbere dát

Vzhľadom k tomu, že pri prípadovej štúdii sa počas výskumu generuje veľké množstvo dát z viacerých zdrojov, je mimoriadne dôležité systematické členenie dát, aby sa zabránilo zahlteniu výskumníka množstvom dát, v dôsledku čoho môže nastať situácia, že výskumník stratí zo zreteľa pôvodný účel výskumu a začne sledovať iné otázky. Predchádzajúca príprava pomáha výskumníkovi pri zachytení a prenášaní veľkých objemov dát a umožňuje mu ich systematicky dokumentovať prehľadným spôsobom. Vedci si za týmto účelom pripravujú rôzne databázy, pomocné triedenia, kartotéky, zvukové nosiče apod. Je dobré, ak výskumníci používajú pri práci vopred vypracované formuláre , či dohodnuté protokoly a postupy, ktoré je potrebné pripraviť ešte pred začiatkom zberu dát v teréne. Odporúča sa, aby tieto boli použité a overené v rámci pilotnej štúdie, či predvýskumu. Materiál, ktorý výskumník analyzuje zahŕňa okrem už spomínaných formulárov či protokolov tiež audionahrávky, videozáznamy, terénne poznámky, rôzne pokyny a iné materiály. Ku kompetenciám výskumníka patrí schopnosť počúvať, klásť otázky, interpretovať odpovede, schopnosť nachádzať súvislosti, odhaľovať dôkazy aj z toho, čo sa skrýva medzi riadkami. Predpokladom pre tento typ výskumu je porozumenie problémom, s ktorými sa klienti stretávajú a rešpektovanie skutočnosti, že svojou prácou vstupujú do sveta živých ľudských bytostí, ktoré by sa mohli cítiť ohrozené, alebo si nie sú isté tým, čo im výskum prinesie. Tieto obavy je potrebné rešpektovať a to napriek očakávania výskumníka, že subjekty výskumu sa vedia flexibilne vyrovnať so všetkými zmenami, ktoré môžu počas výskumu nastať. Mimoriadny význam v tomto štádiu výskumu je preto potrebné venovať etickým otázkam výskumu, je potrebné aby boli stanovené pravidlá pre prácu s citlivými údajmi, aby výskumníci odôvodnili použitie „citlivých metód“, ktorými sa rozumejú audio a videonahrávky. Tieto môžu byť použité len vtedy, ak jedinci, ktorí sa zúčastňujú výskumu ako výskumné subjekty, s takýmito metódami vopred súhlasili. V tejto fáze výskumu je tiež príležitosť k revidovaniu výskumného designu, prípadne doplniť pôvodný súbor otázok.

Zber dát v teréne

Výskumník sa usiluje získať a uložiť čo najviac zdrojov, ktoré bude následne spracovávať. Je potrebné, aby zdroje starostlivo označil ešte pred tým, ako pristúpi k práci s nimi a následne ich bude archivovať. Ukladanie dát má byť komplexné, systematické a vo formátoch, ktoré umožňujú ich následné analyzovanie a triedenie. Napriek tomu, že scenár výskumu je vopred naplánovaný, prípadová štúdia je flexibilný design, ktorý umožňuje, aby aj v priebehu zberu dát boli realizované zmeny, ktoré ale musia byť zdokumentované.

Zdrojom informácií sú tiež terénne poznámky, ktoré okrem aktivít výskumníka alebo subjektov výskumu, obsahujú tiež záznamy o výskumníkových pocitoch, vrátane intuitívnej predtuchy (ak korešponduje s výskumnými aktivitami), otázkami, ktoré boli použité (výskumníkom i subjektom), informácie o prebiehajúcej práci, rôzne svedectvá, príbehy či obrázky, ktoré môžu byť použité. v neskorších správach. Terénne poznámky okrem toho, že môžu byť pre účely výskumu.

Analýza a vyhodnotenie

Sedláček (In: Švaříček, Šeďová, 2007, s. 109) konštatuje, že „pre prípadové štúdie nie sú vyvinuté nejaké špecifické analytické procedury“, táto skutočnosť spôsobuje, že časť autorov, ktorí sa zoberajú kvalitatívnym výskumom, prípadovú štúdiu nepokladá za plnohodnotnú metódu. Absencia ustáleného a akceptovaného spôsobu narábania so získanými dátami spôsobuje, že takmer každá prípadová štúdia predstavuje originálny, analyticko-interpretatívny prístup. Spoločným znakom všetkých prípadových štúdií je integrovaný prístup, ktorý sa prejavuje v premise, že prípadová štúdia je jedným intregrovaným systémom. Pri analytickom spracovaní dát autori používajú postupy a techniky, ktoré boli vypracované v etnografickom výskume, alebo v ukotvenej teórii. V prípadovej štúdii sa preto môžeme stretnúť s kvalitatívnou kategorizáciou, so sieťovaním faktov, pri ktorom sa používa grafické znázornenie, či s interpretatívnymi technikami.
Metódy a techniky, ktoré sa používajú v prípadovej štúdii pri analýze získaných dát sa volia s cieľom, aby s ich použitím bolo možné prekonať určité obmedzenia a zabezpečiť čo najvyššiu spoľahlivosť výsledkov. Pri analyzovaní dát sa o.i. používajú nasledovné techniky: tvorba kategórií, tabelovanie, krížové analýza faktov, matice kategórií, tvorba diagramy alebo iné zobrazenie vzťahov a väzieb, frekvenčné tabuľky ap. Výskumníci používajú tiež kvantitatívne údaje, ktoré boli zhromaždené s cieľom potvrdiť a podporiť kvalitatívne údaje a ich interpretáciu.
V prípadovej štúdii sa môžeme stretnúť s dvomi spôsobmi interpretácie dát, a to.: A) Výskumník sa koncentruje na konkrétne, vopred stanovené kritériá, alebo premenné, tento spôsob interpretácie sa volí vtedy, ak výskumník na základe platných teórií si definuje konkrétne témy, oblasti, či faktory medzi ktorými sa usiluje prostredníctvom svojho výskumu odhaliť (alebo potvrdiť) existujúce väzby. Tento spôsob interpretácie sa tak koncentruje len na vybrané prvky skúmaného javu. B) Vyskumník sa pri interpretácii získaných dát zameriava na komplexnosť prípadu. Štúdia, ktorá vzniká, sa usiluje o vysvetlenie všetkých aspektov skúmaného javu: príčiny, podmienky, dôsledky, vývojové zmeny apod.

Príprava správy

Záverečnou fázou tohto výskumného designu je tvorba výskumnej správy o prípadovej štúdii. Správa má priblížiť samotný skúmaný problém, výskumný postup, musí obsahovať tiež odôvodnenie výberu prípadu a následne sa popíše celý prípad. Súčasťou správy je aj priblíženie výskumníkových skúseností a poznatkov získaných počas výskumu. Ďalšie podmienky pre vytvorenie záverečnej správy o prípadovej štúdii už nie sú jednotné, a preto je možné aby bola vypracovaná ako príbeh, ktorý začína úvahou výskumníka o zamýšľanom výskume, jeho prípravou na výskum, priebehom až po záverečnú správu. Ale môže byť tiež spracovaná ako chronologický prehľad faktov, identifikovaných premenných, ich vzájomných vzťahoch, zmenách, ktoré prebehli v čase ap. Pomerne často sa v praxi aplikuje revízia výskumnej správy, ktorá sa realizuje na základe pripomienok relevantných osôb.