Na začiatok je dobré klásť otázky, ktoré sa vzťahujú k neproblémovým skutočnostiam, napr. súčasných aktivít, skúseností a správania jedinca. V ďalšej fáze rozhovoru sa snažíme získať informácie o interpretáciách, názoroch a pocitoch vzťahujúcich sa k popísaným akciám a správaniu. Odpovede sú už významnejšie. Vytvoril sa pre ne kontext. Otázky zamerané na vedomosti a schopnosti by tiež mali byť zasadené do určitého kontextu. Tieto otázky môžu vyvolať záporné reakcie. Je preto nutné vytvoriť atmosféru dôvery medzi výskumníkom a skúmanou osobou.

Najskôr kladieme otázky o prítomnosti a následne otázky vzťahujúce sa k budúcnosti alebo minulosti. Otázky zamerané na budúcnosť nie je možné jednoznačne zodpovedať tak ako na otázky o súčasnosti alebo minulosti, preto môžu mať špekulatívny charakter.

Demografické a identifikační otázky sú pomerne nudné a nemusia byť pre respondenta príjemné. Tieto otázky kladie výskumník nenápadne počas rozhovoru alebo nimi rozhovor končí. Nikdy sa s nimi rozhovor nezačína.