Ako uvádza Švaříček (2007), kľúčové udalosti v živote jedinca a jeho okolia sa takmer vždy spájajú s obratom v rozhodovaní, posúvajú jedinca k výberu určitého druhu správania sa, ktoré je nasmerované ku konkrétnym cieľom. Ak hovoríme o kritických incidentoch, predpokladáme, že takýchto okamihov v živote konkrétneho jedinca je viacej. Ak je rozprávačom dieťa, alebo mladý človek môže byť tento termín nahradený pojmami ako napr. kritická udalosť, kritická príhoda, alebo kritická fáza.

Švaříček píše, že kritický incident býva skôr vyvrcholením dlhšie trvajúceho procesu zmeny, ktorá nastáva po kritickom incidente. Kritickú fázu je potom možné vysvetliť ako určitý úsek života jedinca, v ktorom po sebe nasledujú viaceré kritické incidenty, ktoré sa v živote jedinca objavujú v dôsledku dlhodobého procesu rozhodovania, premýšľania o významných veciach, či autoreflexie ap.

Kritické incidenty je tak možné chápať aj ako vyvrcholenie dlhodobého spolupôsobenia viacerých elementov v tom istom časovom úseku. Ich pôsobenie na jedinca je dlhodobé. V literatúre sú popísané tri typy kritických fáz a to: vonkajšia (historická), profesijná a osobná.