Neviaže sa iba na použitú metódu, ale musíme posudzovať celý proces výskumu. V rámci spoľahlivosti kvalitatívneho výskumu hovoríme o kritériach "správnosti" a "starostlivosti".
Správnosť – aby bol realizovaný výskum "správny", mali by sme dodržať isté postupy ako napríklad: nemali by sme používať domýšľanie si alebo dopĺňanie dát pri ich interpretácií, nemali by sme pri realizácií rozhovorov vkladať do výrokov účastníkov svoje myšlienky a pod.
Starostlivosť – ak nie sme schopní doložiť niektoré svoje závery, nemali by sme s nimi vôbec pracovať. Súvisí s tým napríklad zmena výskumných otázok alebo zmena stratégií výskumu. Pri kvalitatívnom výskume je (na rozdiel od kvantitatívneho) možné prispôsobovať jeho realizáciu daným podmienkam.
Zaistiť spoľahlivosť výskumu sa dá napríklad: konzistenciou otázok – počas rozhovoru testovať ako otázkam rozumejú jednotliví účastníci (kladieme tú istú otázku všetkým? a pod.), správnym prepisom nahrávok rozhovoru – mal by byť čo čo najpresnejší (ak sa dá zachytiť aj intonáciu hlasu, mlčanie, iróniu…), konzistenciou pri kódovaní (zjednodušujú ju počítačové programy) a podobne.