Biografický dizajn autori pokladajú za vhodný pre zachytenie komplexného javu, ktorý sa nám javí ako neprehľadný a nepredvídateľný a pritom sa usilujeme o zachytenie vývoja toho javu. Je vhodný pre skúmanie javov a procesov, ktoré nie sú orientované na hľadanie pravidelností či zákonitostí, či na predvídanie nejakých údalostí ap. Biografický designe, alebo skrátene biografia sa usiluje o vedecké poznávanie pohľadov a prístupov jedinca ku komplexným javom. Základným východiskom je predpoklad, že každý jednotlivec si vytvára určité interpretácie udalostí. Podľa Švaříčka (2007) cieľom biografického designu je snaha o zachytenie pohľadu účastníka výskumu na daný jav a následne odhalenie významu a zmyslu, ktoré sú v príbehu ukryté.

Základným pojmom, s ktorým výskumník pracuje je biografia, teda zachytená a napísaná história života konkrétneho človeka. Na rozdiel od autobiografie (životopisu, ktorý si napísal sám jedinec), biografiu píše niekto iný, kto nielen zachytáva jednotlivé skutočnosti, ale ich zároveň aj interpretuje.

Viacerí autori sa zhodujú v tom, že biografický výskum sa zameriava na:

Predmetom biografického designu je biografický materiál, ktorý tvoria: rozhovory, listy, denníky, zápisníky, súdne rozhodnutia, rôzne správy (napr. cestovné) ap. Medzi ďalší biografický materiál je možné zaradiť napr. fotografie, umeleckú ale tiež amatérsku tvorbu, či video nahrávky. V súčasnosti môžeme uvažovať aj o využití internetovej komunikácie ako biografického materiálu. Najväčší význam sa pripisuje práve rozhovorom, ktoré výskumník vedie s účastníkom výskumu opakovane.

Záujem výskumníka sa v tomto designe sústreďuje na ľudský príbeh, špecifikom ktorého je, že vzniká a rozvíja sa v interakcii účastníka výskumu s výskumníkom.