Jedným z prvých kvalitatívnych výskumov, ktorý zdôraznil vznik novej hypotézy je Beckerova štúdia marihuany z roku 1963. Becker zistil, že účinok marihuany závisí na tom, aký význam a interpretáciu užívateľ užívaniu pridelí. Do tej doby panoval názor, že pôžitok z drogy je priamo úmerný množstvu látok v nej obsiahnutých. Podľa Beckera je zážitok z užitia marihuany ovplyvnený špecifickým spôsobom, ktorý pozostáva z naučenia sa troch krokov. Najprv sa užívateľ musí naučiť prijímať marihuanu takým spôsobom, aby sa mohli prejaviť fyziologické prejavy, potom sa naučiť ich rozpoznať a naučiť sa si ich užívať. Becker tak preukázal, že vplyv drogy nie je ovplyvnený iba chemicky, ale je sociálne konštruovaný na základe zdieľanej skúsenosti s inými užívateľmi.