Pravdivosť a platnosť výskumu
Oproti kvantitatívnemu výskumu sa hovorí u kvalitatívneho o pravdivosti a platnosti celého výskumného procesu. Pri kvalitatívnom výskume je nutné ukazovať pravdivosť každého kroku, argumentu. „Pravdivý“ pritom znamená, že zistenia reprezentujú javy, na ktoré odkazujú a „platný“ znamená, že sú podopreté dôkazmi. Pod koncept platnosti a pravdivosti spadajú charakteristiky "dôveryhodnosť" a "prenositeľnosť".
Dôveryhodnosť – podobá sa staršiemu konceptu vnútornej validity.

Existujú rôzne spôsoby zaistenia dôveryhodnosti, ktoré dodávajú nášmu výskumu platnosť, napríklad:
  • členské overovanie (member checking) – závery nášho výskumu overujeme priamo u členov skupiny na záver,
  • reflexia kolegov (peer de-briefing) – priebežné posudzovanie nášho výskumu pomocou kolegov – odborníkov,
  • správny výber účastníkov výskumu – musia mať bohaté skúsenosti so skúmaným javom. Je nutné ich výber vysvetliť – prečo boli vybraní a prečo bolo vybrané konkrétne prostredie,
  • denník výskumníka – poznámky, ktoré si výskumník robí, popis jeho "cesty" počas výskumu,
  • a rôzne iné.
 
Prenositeľnosť – zodpovedá konceptu vonkajšej validity, pričom sa snaží zodpovedať otázku, do akého stupňa môžu byť výsledky zovšeobecnené na širšiu populáciu. Dôležité je zamyslieť sa, ako je možné popísať typickú situáciu a ako sa dá porovnať s inými konceptmi, kedy a za akých okolností môžu byť naše závery platné pre iných ľudí v iných prostrediach. Dôležité je pritom zdokumentovanie celého procesu – prečo používa výskumník práve tento prístup, prečo práve túto metódu.

Aj na zaistenie prenositeľnosti poznáme rôzne techniky, napríklad:
  • reflexia subjektivity – autor v oddelenej časti práce zdokumentuje svoj pohľad a prínos do výskumu,
  • spojenie záverov s odbornou literatúrou tzv. dodatočná validizácia.