Aritmetický priemer je súčet hodnôt vydelený ich počtom. Ide o najstabilnejšiu mieru centrálnej tendencie. Je to miesto, kde číselná vzdialenosť údajov menších ako priemer je rovnaká ako číselná vzdialenosť údajov väčších ako priemer, pričom počet údajov väčších ako priemer a počet údajov menších ako priemer nemusí byť rovnaký. Aritmetický priemer nie je závislý od frekvencie výskytu jednotlivých údajov. Nevýhodou je citlivosť na extrémne hodnoty.

Medián je stredná hodnota, ak sú hodnoty zoradené (zostupne alebo vzostupne). Teda existuje rovnaký počet hodnôt väčších ako medián a menších ako medián. Keďže je v strede, medián je zároveň 50-ty percentil a druhý kvartil (odkaz na slovník). Jeho hodnota je relatívne neovplyvnená extrémnymi hodnotami. Využíva sa pri ordinálnych, intervalových aj pomerných údajoch.

Modus je najčastejšie sa vyskytujúca hodnota. Ide o najmenej stabilnú mieru centrálnej tendencie. Ak sú v súbore 2 modusy, hovoríme, že je súbor bimodálny, ak viac ako 2 modusy, ide o multimodálny súbor. Využíva sa najmä pri nominálnych premenných.

Rozsah je rozdiel medzi najväčšou a najmenšou hodnotou znaku.

Medzikvartilový rozsah je rozsah stredných 50% údajov a teda rozdiel medzi hodnotou tretieho a prvého kvartilu. Výhodou medzikvarlitového rozsahu je, že nie je ovplyvnený extrémnymi hodnotami.

Rozptyl je hodnota, ktorá vyjadruje rozptýlenie údajov súboru okolo priemeru.
Zisťovanie rozptylu zahŕňa meranie vzdialenosti každej hodnoty zo súboru údajov od priemernej hodnoty súboru údajov, t.j. od každej hodnoty v súbore údajov sa odpočíta hodnota aritmetického priemeru pre celý súbor údajov. Je teda logické, že hodnoty rozdielu údajov menších ako priemer súboru budú záporné, zatiaľ čo hodnoty rozdielu údajov väčších ako priemer budú kladné. Keďže platí rovnosť číselných vzdialenosti údajov menších ako priemer a číselných vzdialenosti údajov väčších ako priemer, výsledkom súčtu číselných vzdialeností by bola 0. Preto je pri výpočte rozptylu potrebné umocniť jednotlivé hodnoty rozdielov, čím zabezpečíme, aby všetky hodnoty boli kladné. Následne sa vypočíta priemer umocnených rozdielov (rozdielov medzi jednotlivými hodnotami súboru údajov a aritmetickým priemerom v súbore údajov), čo je vlastne hodnota rozptylu.
Ak je hodnota rozptylu 0, všetky hodnoty v súbore sú rovnaké ako aritmetický priemer. Problémom rozptylu je, že jednotky rozptylu nie sú rovnaké ako jednotky údajov súboru, pretože rozdiely medzi jednotlivými hodnotami súboru a aritmetickým priemerom údajov súboru sú umocnené. Preto sa jeho výsledky ťažko interpretujú.

Smerodajná odchýlka vyjadruje priemernú vzdialenosť jednotlivých hodnôt súboru od aritmetického priemeru celého súboru údajov. Ide o odmocnenú hodnotu rozptylu. Výhodou je, že jednotky rozptylu korešpondujú s jednotkami v súbore. Využíva sa na vyjadrenie, ako dobre aritmetický priemer reprezentuje výberový súbor.

Koeficient rozptylu sa využíva na porovnávanie relatívneho rozptylu dvoch súborov údajov. Porovnávané údaje môžu mať rovnaké alebo rôzne jednotky, rovnaké alebo rôzne priemery.

Štatistické testy sú matematické formuly, ktoré odpovedajú na otázku, ako často by mohla úplne náhodne vzniknúť rovnaká silná asociácia v nekonečnom rade podobných pokusov s rovnakým počtom pozorovaní a s rovnakým počtom prípadov. Výsledkom štatistických testov je p-hodnota. Tá pomáha výskumníkom hodnotiť pravdepodobnosť, že výsledky pozorovaní v štúdii sú dôsledkom náhody.