Parametrické štatistické metódy narábajú s parametrami základných súborov, pričom vychádzajú zo špecifických predpokladov o rozdeleniach pravdepodobnosti základných súborov a výberových štatistík. Pri ich použití sa obyčajne predpokladá, že rozdelenie základného súboru je normálne (Gaussovo). Príkladom parametrickej metódy je Fisherova analýza rozptylu (ANOVA). V prípade porušenia normality možno skúsiť transformáciu (najčastejšie sa používa logaritmovanie) alebo použiť neparametrické metódy, ktoré nepredpokladajú konkrétne rozdelenie premennej. Parametrické metódy možno použiť bez ohľadu na rozdelenie premennej v základnom súbore, ak sú vzorky dostatočne veľké (n > 50). Veľký pozor si však vždy treba dať na extrémne hodnoty premenných, ktoré často spôsobujú nesprávnosť výsledkov. Vyradenie jediného extrémneho pozorovania môže úplne zmeniť výsledok parametrického testu.
Vo všeobecnosti sú parametrické testy robustnejšie (silnejšie). Robustnosťou alebo silou štatistického testu rozumieme pravdepodobnosť, s ktorou bude nulová hypotéza zamietnutá, ak je skutočne nesprávna.