V klinických trialoch sa štatistika prežívania využíva na posúdenie účinnosti a vedľajších účinkov rozličných druhov terapie. V pozorovacích štúdiách môže byť využitá na hodnotenie vplyvu rozličných rizikových faktorov (napr. expozícia polutantom, výživa, genetické faktory) na exponovanú populáciu v porovnaní s populáciou neexponovanou. Štatistické metódy pre analýzu prežívania boli vyvinuté v rámci dizajnu kohortových štúdií, v ktorých je vybraná skupina respondentov sledovaná dovtedy, kým nenastane pozorovaná udalosť, alebo kým neskončí čas vyhradený na pozorovanie. Pozorovaná udalosť môže byť v niektorých štúdiách ohraničená skutočnosťou, či sme schopní sledovať jednotlivcov dostatočne dlhý čas. V niektorých štúdiách je primárnym záujmom pravdepodobnosť prežívania, zatiaľ čo v kohortových štúdiách sa najčastejšie primárne zameriavame na porovnanie výskytu udalosti u exponovaných a neexponovaných.

Štatistika prežívania sa využíva, keď výsledkom merania je čas od začiatku sledovania do vzniku pozorovanej udalosti. Výsledok sa teda skladá zo skutočnosti, či nastala pozorovaná udalosť (0 / 1) a z času v riziku.

Veľký význam má presné zadefinovanie začiatku merania času a tiež zadefinovanie výsledku, alebo výskytu pozorovanej udalosti. Je to napríklad čas od diagnostikovania nádorového ochorenia po úmrtie na diagnostikované nádorové ochorenie, čas od diagnostikovania nádorového ochorenia po úmrtie na akúkoľvek príčinu, čas od infekcie HIV po AIDS, čas od remisie po relaps leukémie,…