S príjmom, ako sociálnym javom, to nie je také jednoduché. Príjem je ovplyvňovaný desiatkami rôznych faktorov, ktoré sme v našom príklade zredukovali na jediný: vplyv dĺžky vzdelania. Tak niekto s vysokým vzdelaním môže mať len krátku pracovnú skúsenosť, preto je jeho príjem nižší, než zodpovedá jeho vzdelaniu, na grafe sa objaví pod regresnou líniou. Niekto naopak s pomerne nízkym vzdelaním môže mať dlhú pracovnú skúsenosť, pracuje v preferovanom povolaní, a tak sa jeho príjem objaví vysoko nad regresnou priamkou. V poslednom grafe sme videli, že priamka je tak preložená medzi všetkými pozorovaniami, aby priemerná vzdialenosť hodnôt od tejto priamky bola čo najmenšia. To nám pomáha upresniť odhad príjmu. Čím väčšia bude vzdialenosť jedinca od regresnej línie, tým vyšší bude náš omyl v odhade. A tu sme pri logickom základe, na ktorom je vybudované meranie súvislosti medzi dvoma intervalovými premennými. Môžeme ho vyjadriť graficky: