Všetky pozorovania na našom grafe môžeme uzavrieť do krivky. Anglická literatúra používa slovo „obálka“. Keď sú pozorovania rozptýlené na ploche grafu náhodne, obálka bude mať formu kruhu.

V situácii perfektnej nezávislosti nemáme žiadne vodítko, akým smerom regresnú líniu tiahnuť. Znalosť o premennej x nezlepší našu schopnosť odhadovať premennú y (korelačný koeficient =0). Ak však sú pozorovania nakopené v nejakom užšom priestore, obálka bude mať tvar elipsy. Regresná línia bude zhodná s dlhou osou elipsy a čím bude elipsa užšia, tým menej sa budeme mýliť v našom odhade (silná korelácia). Čím bude elipsa užšia, tým je korelácia silnejšia a korelačný koeficient stúpa. Až sa obe „strany“ elipsy prekryjú, z elipsy sa stane priamka a náš odhad bude bez omylov (perfektná korelácia, korelačný koeficient = 1).