Stupeň vedomia prezentuje kvantitatívnu stránku vedomia. Rozlišujeme viaceré stupne vedomia – od plného vedomia až po kómu. Pacient pri plnom vedomí je schopný odpovedať na otázky spontánne. Pacient v kóme nemusí reagovať na verbálne podnety.

Medzi kvantitatívne poruchy vedomia patrí somnolenica, sopor a kóma.

Somnolencia je zníženie bdelosti na úkor zvýšenej spavosti. Na podnet z prostredia sa chorý ľahko prebudí, normálne spolupracuje, bez stimulácie ale opäť rýchlo zaspáva. Somnolentní pacienti pociťujú potreby na rovnakej úrovni ako pacienti bez poruchy vedomia. Ich intenzita je však slabšia.

Pacienti nepociťujú potrebu jesť alebo piť, ale pomerne ochotne jedia a pijú, pokiaľ sú o to požiadaní a pokiaľ im s týmto procesom adekvátne pomôžeme. Potreba čistoty tela je u týchto pacientov odsunutá na vedľajšiu koľaj.

Pacienti trpiaci somnolenciou veľmi dobre pociťujú bolesť a pomerne adekvátne ju riešia. Psychické a najmä sociálne potreby títo pacienti pociťujú a dobre si ich pamätajú.

Sopor je hlbšia porucha, kedy je chorý ťažšie zobuditeľný, je nutné použitie silnejšieho až algického podnetu, často opakovaného. Odpoveď pacienta je neplnohodnotná, mnohokrát zle zrozumiteľná, simplexná.

U pacientov trpiacich soporom je najhlavnejšia potreba, ktorá je zachovaná, potreba eliminácie bolesti. Títo pacienti sú schopní sa bolesti vyhýbať alebo ju odstrániť. Na tento fakt je potrebné dbať pri dennej starostlivosti o pacienta, a tiež počas vykonávania jednotlivých zákrokov alebo procedúr, ktoré môžu byť alebo sú bolestivé.

Kóma je stav, kedy slovná väzba ostáva bez odozvy, reakcia na bolesť môže byť zachovaná.

Pre neurológa je kóma predmetom hlbšej analýzy.