Hepatitídy sú vyvolané hepatotropnými vírusmi spôsobujúce zápalovo-degeneratívne zmeny heparu. Existuje viacero typov hepatitíd: VHA, VHB, VHC, VHD, VHG. V našich podmienkach sa stretávame hlavne s VHA, VHB, VHC.

Klinický obraz sa v typických prípadoch začína zvýšenou teplotou, únavnosťou, pocitom tlaku v nadbruší, stratou chuti do jedenia, nauzeou a dávením, prípadne prechodnými hnačkami. Niektorí majú aj katar horných dýchacích ciest, bolesti v svaloch a kĺboch, miznúci erytém či exantém. Na konci predikterického štádia môže byť zväčšená pečeň – aj mirne bolestivá, zväčšená slezina a lymfatické uzliny (hlavne na šiji, a za kývačmi). V moči je pozitívny urobilín a urobilinogén. Pri ikterických formách je koža žlto sfarbená, a v moči je prítomný bilirubín. Na vrchole ochorenia je stolica bledá až acholická, častý býva aj pruritus. FW býva mierne zvýšená, a v krvnom obraze je skôr leukopénia s lymfocytózou, a je prítomná pozitivita pečeňových testov. Hepatitídy môžu prebiehať aj subklinicky alebo aniktericky. Do chronických foriem ochorenia prechádzajú často HBV, HCV, HDV a HGV. Do chronického štádia neprechádza VHA a VHE. Terapia spočíva v pokojnom režime v nemocnici. Diéta je glycidová, podávajú sa vitamíny B komplexu a vitamín C. Pri ťažkých stavoch sa podáva infúzna terapia 5-10 % roztok glukózy a v prípadoch cholestázy aj vitamín K1. Ťažké stavy patria do ústavnej starostlivosti, liečba sa odvíja od ordinácie lekára.

Vírusové hepatitídy môžu prebiehať vo formách: anikterická, nekrotizujúca (fulminantná), cholestatická (cholangiolitická), chronická (agresívna, aktívna).

K zníženiu nebezpečenstva infikovania zdravotníkov a iných pacientov, je potrebné, aby pacient s chronickou hepatitídou oznámil túto skutočnosť lekárovi, pred všetkými zákrokmi, pri ktorých je možnosť prenosu ochorenia – stomatologické ošetrenie, odbery krvi, operačné výkony, endoskopické vyšetrenia. Je samozrejmosťou, že osoby sú vyradené z darcovstva krvi.