Je entorovírus z čeľade Picornaviridae, maximum výskytu nákazy je na jeseň a v zime. Prameňom nákazy je človek. Vírus sa nachádza 1-3 týždne pred začiatkom ochorenia v stolici, mizne v 2. až 3. týždni ochorenia. Ochorenie zanecháva imunitu. V diagnostike sú špecifické protilátky IgM a IgG.

Zdroj: stolica.

Prenos: fekálno – orálny. Prechod do chronicity: nie.

Prevencia: pre/postexpozičná profylaxia. Prevencia spočíva v dodržiavaní osobnej hygieny, a hygieny s potravinovými článkami. Profylaxia spočíva vo vakcinácii proti VHA (Havrix vakcína)

Je vyvolaná vírusom z čeľade Hepadnaviridae. Prameňom nákazy je chorý človek a nosič VHB. Prenos je krvnou a pohlavnou cestou. Inkubačný čas je 50 -180 dní. V 10 -15 % vzniká chronická infekcia spojená s nosičstvom, môže skončiť cirhózou až karcinómom pečene. Pre diagnostiku je dôležitá detekcia HBsAg a HBeAg v sére, a dôkaz IgM anti HBc.

Zdroj: krv, telesné tekutiny.

Prenos: perkutánny, permukosálny. Prechod do chronicity: áno.

Prevencia: pre/postexpozičná profylaxia

Prevencia a profylaxia: dodržiavanie protiepedimeckého režimu v zdravotníckych zariadeniach, v kozmetických, pedikérskych, manikúrových, kadernických službách, pri tetováži … Dôležitá je sterilizácia nástrojov, používanie jednorazových pomôcok. Pri darcovstve krvi a orgánov je samozrejmý skríning vyšetrovanej krvi. Pasívna imunizácia hyperimúnnym imunoglobulínom sa podáva osobám, ktoré prišli do styku v rámci poranenia kontaminovanou ihlou či nástrojom, alebo aj u novorodencov HBsAg pozitívnych matiek po pôrode. Aktívna imunizácia sa robí pomocou vakcíny Engerix B – podáva sa 3 dávkach.

Indikáciou k aktívnej imunizácii sú

Aktívna imunizácia je v súčasnej dobe najdôležitejším prostriedkom v prevencii HVB.

Ide o RNA vírus, je rozšírený v celom svete. Inkubačný čas je v priemere 50 dní. V 50 -70 % ochorenie prechádza do chronického štádia.

Prevalencia HCV sa vo svete odhaduje na 170 až 200 miliónov ľudí. Tieto prevalenčné štúdie sú odhadované na základe dát reaktivity anti HCV protilátok, nie na základe stanovenia pozitivity na základe stanovenia sérovej HCV RNA metódou polymerázovovej reťazovej reakcie – PCR.

 prenosu HCV infekcie:

Prenos: perkutánny, permukosálny
Riziko prenosu HCV na sexuálneho partnera je malá, avšak riziko sa zvyšuje pri sexuálnom styku pokiaľ má žena menštruáciu, pri súčasnej koinfekcii HCV/HIV, pri rizikových sexuálnych praktikách – análny sex. Sexuálny prenos signifikantne štatisticky narastá pri sexuálnych partneroch 6 a viac.

Prevencia je ako pri VHB – skríning darcov krvi modifikácia rizikového správania, očkovacia látka však zatiaľ neexistuje.
Klinický obraz akútnej HCV infekcie: Infekcia zostáva väčšinou asymptomatická, alebo má nešpecifické symptómy. Akútna hepatitída sa v podstate nelíši od HAV. Chronická HCV je častá, a môže sa prejaviť aj extrahepatálnou manifestáciou (glomerulonefritída, artritída,kryoglobulinémia).

Komplikácie: 60 -80 % chronická HCV, 10 -20 % cirhóza heparu, 35 % hepatocelulárny karcinóm. Liečba: Deťom starším ako 2 roky i dospelým sa doporučuje liečba alfa interferónom a ribavarínom, po 12 mesiacoch liečby sa asi 50 % pacientov stane HCV-PCR negatívnymi. Prechod do chronicity: áno. Pri chronickom ochorení (trvajúcom viac ako 6 mesiacov) by sa mala zvážiť biopsia heparu – len tak sa dá odhadnúť stupeň zápalu a fibrózy.

Je vyvolaná defektným RNA vírusom, ktorý pre svoju replikáciu potrebuje helperové funkcie dané HBV. U nás sa vyskytuje výnimočne, má vysokú prevalenciu v Taliansku, vo Venezuele, v Rumunsku, v Afrike, v strednej Ázii a na Strednom Východe.

Zdroj infekcie: krv, telesné tekutiny.

Prenos: perkutánne, permukosálne.

Prevencia: skríning, darcov krvi, modifikácia rizikového správania. Prechod do chronicity je možný.

Vyskytuje sa v tropických a subtropických oblastiach, v Európe je jej výskyt 1-2 %. Prenáša sa fekálno-orálnou cestou, podobá sa na VHA. Hlavne u gravidných žien môže byť príčinou akútneho zlyhania pečene.

Zdroj: stolica. Prechod do chronicity: nie.

Má klinické parametre ako VHC.